Bol slnečný, jarný a veľmi teplý podvečer. Vo štvrtok v Bratislave. Výborný čas na plánovanie víkendu v horách.
Miesto: San Martin oproti dómu sv. Martina
Čas: Pol siedmej večer.
Po práci sme si spokojne vychutnávali spenený pollitrák, sedeli pribare a prezerali fotky. Veci ostali uložené bezprostredne pri nohách,nikto sa im nevenoval. Pohľady všetkých boli prikované k obrazovkepočítača, kde sme rozoberali zážitky z hôr z uplynulých víkendov.
Zrazu do podniku vkročil JOZEF BIHÁRI. Muž tmavšej pleti, s nakrátkoostrihanými čiernymi vlasmi, v čiernych okuliaroch. Keďže sa tu ukázalv posledných dňoch už viackrát, čašník si ho začal všímať pozornejšie.Milý Jozef sa porozhliadol po interiéri, prešiel všetky stoly a vybralsa pevným krokom smerom k vonkajším dverám, zato však s mojím ruksakomv ruke. (V zápisnici na polícií už tvrdil, že sa prišiel uchádzať ozamestnanie:)
Keď sa čašník naňho spoza pultu oboril, čo sa opovažuje okrádať hostí,pustil ruksak na zem. Vybral sa smerom k baru. V tvári výrazneviniatka,... veď sa nič nestalo.
Vtedy sme začali situáciu vnímať aj my a konečne sme vzhliadli odpočítača smerom k ústrednému dianiu. V prvej stotinke sekundy somnevedel pochopiť, ako mohol ruksačik prejsť od mojich nôh niekoľkometrov smerom k dverám. Vzápätí mi bolo jasno.
To už pozorný personál celú reštauráciu zavrel a volal políciu. Podlhom rozhodovaní (veď sa nič neudialo, tak načo) som sa nakoniecrozhodol podať trestné oznámenie. Keď sa nik nepozeral, Jozef sa každúchvíľu s panenskou tvarou neviniatka, rukami modliac upínal na mňazrak, šepkajúc, aby som trestné oznámenie nepodával. Presne vtedy somsa rozhodol!!
Spoločne s Jozefom sme sa teda vypravili miestny okrsok spisovaťzápisnicu. Jozef, prinajmenšom do pol desiatej odpočíval za mrežami, jasom svedecky vypovedal. Keďže išlo iba o priestupok (kábel z notebooku aiba nejaké kľúče od bytu..zanedbateľnej hodnoty) Jozefa zrejme pustiliveľmi rýchlo.
Martin išiel na políciu až nadránom.
Druhý deň - piatok
Ráno telefonát. "Mohli by ste sa u nás zastaviť a doplniť niektoréúdaje vo svojej výpovedi?" Jasné prídem, povedal som si. Začalo to byťzaujímavé.
Pekne krásne sme stihli namontovať na lyže viazanie a tešiac sa na víkend som šiel na políciu.
Prijal ma riaditeľ.
On: "Ako ďaleko od seba ste mali ruksak?"
Ja: "Položil som ho asi 10-20 cm ku nohám."
On: "Fajn postúpime vás na oddelenie skráteného vyšetrovania."Začalo to byť veľmi zaujímavé a tiež ma to celkom bavilo:) "Viete,kde je KGB? Prijmú vás tam vedľa na poschodí."
Prišiel som tam samozrejme aj s lyžami v rukách, na ktoré som kupovalpásy. Celá procedúra z večera sa takpovediac trošku podrobnejšiezopakovala aj teraz doobeda. Všetko som popodpisoval a spokojne šiel dopráce.
Záver - utorok
Miesto: Nedbalova ulica v starom meste. Sedeli sme vonku na terase.
Jozef si pre mňa pripravil prekvapenie. Koho nevidím, práve sa blížioproti nám. Akonáhle nás zbadal, sklonil hlavu, pozeral sa do zeme,prežehnal sa a tváriac sa, že si nás nevšimol, pokračoval vo svojejpúti bratislavskými podnikmi poza tržnicu v Starom meste ďalej. Ktovie,ako sa mu darilo dnes?
Keď náhodou stretnete v Starom meste Jozefa Biháriho, majte sa napozore. Veľmi ľahko môže z krčmy vykráčať von aj s vašim ruksakom.samozrejme bez toho, aby ste si to všimli. Nie všade sú takí pozorní astarostliví čašníci, ako v reštaurácii San Martin oproti dómu sv.Martina.
