Za necelé 2 mesiace to bude presne rok, odkedy bol celý Nový Zéland v najtvrdšom lockdowne, ako väčšina krajín sveta v tej dobe. Keď začali pribúdať nové prípady, bolo len otázkou času, kedy premiérka Jacinta Ardern uzavrie hranice. Snáď najväčšou výhodou tejto krajiny je, že ju tvoria ostrovy a medzinárodných letísk tu nie je veľa. Momentálne operuje len jedno v Aucklande.
Lockdown začal presne 25. marca 2020, čo si pamätám hlavne kvôli výročiu narodenia môjho starého otca. Pre mňa bol tak trochu iný - nebola som zavretá v dome ako väčšina ľudí vo svete. Pre Marlborough, kde som vtedy žila, to bolo najvyťaženejšie obdobie v roku, keďže sa začínal zber hrozna a následná výroba vína. Robila som v laboratóriu 6.5 dňa v týždni po 12 hodín. Bývať sme museli vedľa vinárne v campervanoch a všetko bolo zabezpečené tak, aby sme nemohli opustiť vináreň počas lockdownu. Výnimkou bol len nákup v potravinách alebo návšteva lekárne.
Okrem zvýšenej dezinfekcie a dvojmetrovým rozostupom som nebadala žiadne zmeny. Ľudia boli veľmi disciplinovaní a trpezliví. Rúška nosili prevažne len starší ľudia, predavači v obchodoch, zdravotníci a snáď každý z Ázie.
Od 14. mája 2020 je život na Zélande v úplnom normále. To bol deň, kedy otvorili fitká a iné športové centrá, kiná, divadlá a aj vnútroštátne lety sa dali kúpiť bez väčších problémov. Postupne sa rozširovali tzv. bubliny a v priebehu júna už neplatili ani dvojmetrové rozostupy na väčšine miest. Samozrejme, že počas lockdownu prišli niektoré malé biznisy o prácu a väčšie firmy museli pristúpiť k prepúšťaniu. To sa nevyhlo ani mne, ale Nový Zéland vytvoril veľmi rýchlo novú rezervu na pomoc firmám alebo osobám, ktoré prišli o prácu. Túto nemalú podporu (s porovnaním so Slovenskom) som čerpala aj ja počas 3 mesiacov, čo bolo maximum. Potom som si našla novú prácu a po siedmych rokoch v Marlborough som sa presťahovala do Wellingtonu. Zrovna v tej dobe na prelome augusta a septembra platil pre Auckland krátky lockdown kvôli novým prípadom. To bolo prvý a poslednýkrát, kedy som aj ja použila rúško v supermarkete.
Odvtedy ubehlo pár mesiacov a môžem potvrdiť, že sme Covid free krajinou. Ľudia podporujú vo veľkom domáci turizmus, uživájú si letné festivaly a robia všetko tak, ako predtým. Jediné nebezpečie bude stále v Aucklande, pretože to je náš záchytný bod, kde po príchode do krajiny každý putuje do povinnej dvojtýždňovej karantény. S výnimkou rezidentov, ktorí opustili krajinu pred 11. augustom 2020 musí každý zaplatiť $3100 NZD, čo je zhruba 1840 eur. Premiérka prednedávnom vyhlásila, že v roku 2021 ani neplánuje otvoriť hranice pre turistov. Do krajiny sa momentálne dostanú len Zélanďania alebo rezidenti žijúci v zahraničí.
Myslím si, že hlavne vďaka disciplinovanosti a tvrdému lockdownu od začiatku sme tam, kde sme. Kiežby si viac krajín vedelo vziať príklad a bojovalo s pandémiou úspešnejšie. Občas sa cítim až previnilo, že si tu žijem akoby sa nič nestalo a doma na Slovensku je to totálna katastrofa so žiadnou vidinou zlepšenia sa...
