Nerozumiem...

Našli sme šteniatko. Cestou na hrad, pod schodmi niečo zúfalo plakalo, triaslo sa a zavýjalo akoby ho drali z kože. Ten zvuk naháňal hrôzu a na tele behali zimomriavky. Ľudia chodili okolo neho bez povšimnutia. Dokázalo to, o čo som sa ja snažila počas osemročnej školskej dochádzky. Bolo pre svet neviditeľné.  

Nerozumiem ako môžu byť ľudia tak bezcitný. Nedokážem si predstaviť ako ho tam niekto doniesol a odišiel. Nerozumiem ako môže niekto nechať napospas osudu niečo tak bezbranné?  

Našlo sa šteniatko vlčiaka s hnedými labkami a smutnými očami...