Lucia Ilavská
Môj pes, môj pán
Mať psa je úžasné. Váš pokojný život sa otočí o 180 stupňov a od daného momentu prestávate byť pánom svojho voľného času. Pánom nielen Vášho času, ale celého Vášho života, je milovaný pes.
obyčajné dievča v neobyčajnom svete Zoznam autorových rubrík: Blondína na cestách, Život so psom, Súkromné, Nezaradené
Mať psa je úžasné. Váš pokojný život sa otočí o 180 stupňov a od daného momentu prestávate byť pánom svojho voľného času. Pánom nielen Vášho času, ale celého Vášho života, je milovaný pes.
Tri dni a dve noci v džungli. Neuveriteľné! Nechcelo sa mi veriť, že zažijem niečo tak úžasne romantické a dobrodružné. Moja fantázia už bežala s vetrom o preteky a len z diaľky som počula výstrahu agentky predávajúcej výlet: „You will suffer, but you will have experience. Ako v tranze sme v momente jednotne, bez akýchkoľvek námietok, platili 3 dňový pobyt v džungli v okolí Chiang Mai.
Odmietnutie je čarovná vec. Po vyrieknutí tých známych zázračných slov sa mením na trpaslíka. Na malinkého trpaslíka, čo sa cíti tak hlúpo a bezvýznamne. Úžasné motýliky v bruchu, ktoré si šťastne poletovali v mojom vnútri, umierajú. V momente ich smrti sa menia na kopanec do bruchu, ktorý ma zlomí na pol a ja len márne lapám po vzduchu.
Po dvoch dňoch strávených naháňaním Budhov v Bangkoku som celým srdcom túžila nahradiť tú mestkú džunglu niečim pokojnejším. Podobné pocity som našťastie nemala sama. Naša sloboda mala byť však ešte riadne vykúpená.
Autá, smog, hluk a množstvo ľudí. Na chrbte mám na môj vkus priťažký ruksak. Tričko je okamžite po opustení klimatizovaného letiska mokré, vlastne som celá nejaká mokrá a lepkavá. Vymotať sa z letiska je vcelku zábavné. Použili sme vzhľadom na šetrenie asi všetky možné spoje - od kyvadlovej dopravy cez miestne spoje až po skytrain. Prechádzame podivnými ulicami a hľadáme náš hostel. Do nosa sa mi vkrádajú neznáme vône zo stánkov na uliciach. Tieto vône sa mi v nasledovné dni stanú spoločníkmi pri brázdení ulicami Bangkoku. No slinky sa mi v ústach nezbiehajú a pristihujem sa, ako zadržiavam dych.
Thajsko nebola nikdy moja vysnívaná destinácia. Zdala sa mi vzdialená a cudzia. Nič som o nej nevedela, a preto, keď voľba padla na túto krajinu, nebola som dvakrát nadšená. Možno to bolo aj tým, že pôvodný cieľ našej cesty – Peru, bolo to pravé orechové pre mňa. Snívala som o Peru a sklamanie, že tam po polroku príprav nepôjdeme, bolo veľké. Thajsku nedávala veľké šance. Avšak predstava, že by so tento rok ostala bez cestovania, bola desivá, a tak som sa pridala.
Pondelok som mala taký malý deň blbec. Všetko, do čoho som sa pustila, mi išlo doslova „od ruky. Človek by neveril čo všetko sa dá v priebehu jedného dňa zmrviť.
Každý večer, tesne pred tým ako sa poberiem do tej známej snovej krajiny, nastavím si svoj prenosný a všadeprítomný budík. Od istého času si ho však nastavujem o polhodinu skôr ako je nutná doba vstávania. Ak si však myslíte, že je to preto, že sa chcem o polhodinku dlhšie váľať v posteli, tak to ste riadne vedľa. Niežeby som to nemala rada, ale nemám na to jednoducho čas. Hlavným dôvodom tohoto môjho činu je: Niekto mi totiž v mojej izbe zákerne kradne ČAS. Áno, mám tam čiernu dieru, kde mi mizne čas. Jednoducho sa bez dôvodu a bez stopy strácajú drahocenné minúty, za ktoré by ste ráno dali aj svoju dušu.
Krátke zhrnutie predchádzajúcej noci: preparkovanie auta, neosvetlený pník a strhnutie prednej nápravy (brat ma upozornil, že to nebol celý podvozok, Ifča až tak šikovné nie sme ;o), vlastne sme Hviezdy a nič sa nestalo). Toto všetko mi behalo hlavou, keď som zaspávala v senníku spolu s ďalšími 8 ľuďmi. Jediné čo ma v danej chvíli držalo nad vodou bola myšlienka: „nič nie je také zlé ako sa na prvýkrát zdá“ alebo „žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí“. A s týmto sa mi podarilo zaspať vo viere, že to len strašidelná tma dávala autu spomínaný výzor, bol to len výplod fantázie...
V momente nástupu do lietadla som cítila ako mi zamrzol úsmev na tvári. Viete to je ten šok čo zažijú vaše mimické svaly. Jednoducho by najradšej začali kričať a strúhať grimasy ako keď jeme citrón, ale ostanú len v stave v akom boli tesne pred šokom. Vidím sa ako mávam Ifči, ktorá je v bezpečí vonku a šialene ma fotí (neviem prečo nie je to naposledy). Stihnem ešte zamávať a dvere sa zatvárajú. Jedine čo ma povzbudzovalo k tomu, aby som nezačala podliehať panike bola kopa mužských vedľa mňa. Počkať, vlastne som jediná žena v lietadle. Peknééé. Hm vyzerajú pekne v tých kombinézach a...lietadlo sa odliepa od zeme a ruší ma v mojich povrchných úvahách.
Ak si hneď na začiatku uvedomíte skutočnosti tejto krátkej príručky prežitia, máte postarané o to, že sa zbytočne nebudete trápiť v aquaparku malichernosťami (teda nie pre nás nežné pohlavie) ako sú situácie, keď sa znenazdajky ocitnete hore bez, budete vyzerať ako vorvaň uviaznutý na plytčine, rozbijete si pery či Vám vyhŕkne „niečo z nosa.
Tankovanie má niečo do seba. Je to taký mystický úkon, vždy som obdivovala, ako šoféri sebavedome vystúpia zo svojich tátošov, otvoria pomaly nádrž (alebo ako sa to volá), tankujú a pritom sa obzerajú po pumpe a obdivujú ostatné autá (toto je pre mňa tiež nepochopiteľné, veď auto ako auto, ale muži boli vždy zvláštny, vedia sa nadchnúť nad hromadou plechu na štyroch kolesách) a nakoniec ladným krokom prejdú zaplatiť do pokladne.
Niektoré udalosti ovplyvnia náš život na pekných pár mesiacov. Nie že by nás do smrti poznačili a vracali sa nám do snov ako nočné mory, len Vám budú v najbližších mesiacoch dosť často trepané o hlavu. A to nie je všetko. Zákerne Vám ich budú blízke osoby aj v ďalekej budúcnosti pripomínať či už pri ohni, rodinných oslavách alebo iných špeciálnych príležitostiach a vy sa zase raz budete cítiť trápne (teda ak ste sa niekedy prestali cítiť trápne a môžem použiť slovíčko zase).