Človek by si myslel, že si na odmietnutia časom zvykne. Pravda je taká, že mňa osobne vždy zaskočia, ako keď som slová odmietnutia počula prvýkrát. Všetky očakávania a nádeje sa rozsypú na obyčajný prach. Vtedy jasne cítim, ako vo mne súperia rozum a cit. Rozum odpovedá automaticky na odmietnutie chladne a s rozvahou, kým srdce by najradšej kričalo a aby ho nebolo počuť, stavia si ďalší ochranný val. Moje srdce uzatvára tajnú dohodu s rozumom a sťahuje sa do azylu svojej novej pevnosti.
Odmietnutia sú rôzneho druhu a robené rôznym spôsobom. Od tých menších,
z ktorých sa časom stávajú vtipné historky, až po tie dych vyrážajúce. „Nie" nikdy nevyslovené, povedané sms-kou či do očí v obľúbenej reštaurácii. „Nie" povedané príliš neskoro alebo povedané skôr než dostanem šancu. „Nie", ktoré ma zbavilo nádejí alebo „Nie" oslobodzujúce. Moje posledné, deň pred poslednými Vianocami, mi bolo povedané po istej dobe snívania, keď som sa konečne odrazila od zeme a na kratučký úžasný moment lietala v oblakoch. Vznášala som sa len pár krátkych minút a potom nasledoval pád. Človek, ktorý mi na chvíľu dal krídla, mi ich opäť zobral a ja som padala a padala. Dopad na zem bol ako obvykle tvrdý a ja si zbieram svoje polámané krídla a idem ďalej.
V duchu si robím svoju osobnú hitparádu. Vždy vyhráva to posledné čerstvé NIE. Tie staršie sú už zapadnuté prachom času a postupne na ne zabúdam. Ale každé odmietnutie, „Nie" či rozchod zanechávajú vo mne zárez, aký mávali cowboyi na svojich koltoch. A tieto zárezy bolia a spôsobujú, že sa postupne dobrovoľne dávam na dráhu osamelého bežca... a v hlave mi dookola spieva skupina A-HA so svojou „Crying in the rain":
I'll never let you see
The way my broken heart is hurting me
I've got my pride and I know how to hide
All my sorrow and pain
I'll do my crying in the rain
Someday when my crying's done
I'm gonna wear a smile and walk in the sun
I may be a fool
But till then, darling, you'll never see me complain
I'll do my crying in the rain
PS: Venované Malej Nôžke a ostatným so zlomenými krídlami.