Aby som sa čo nakratšou cestou dostal k moru, pokračoval som po ukončení Einsteinovej ulice (na jej opačnom konci leží Tel Avivská univerzita) piesčitou oblasťou, kde má vyrásť nové sídlisko.
No čoskoro som narazil ohradený a dobre strážený priestor, ktorý je medzi plážou a piesčitou planinou.
Podľa turistickej mapy Tel Avivu ide o malé letisko. Musel som vydať popri plote smerom na sever, kde už ohradená lokalita nie je.
Všimli si ma pritom so strážnej veže objektu, štekali po mne strážne psy, a šofér vojenského džípu, vykonávajúci pri plote zvnútra obhliadku, ma mocným hlasom umernil k pláži.
Konečne som sa dostal k moru.
Pohľad z móla na pláž.
Morské vlny a kamene.
More hladiace piesok pláže.
Vykúpaný štvornohý miláčik.
Tabuľa zastoknutá v plytčine hovorí o zákaze plávania. Izraelčania to - ako vidno - nerešpektujú.
Cestou nazad ma oslovili títo dvaja arabskí mladíci. Po zdvorilostnej konverzácii som vyrozumel, že súhlasia, aby som ich odfotil.
Pre toto obdobie typické zrejúce datle visiace na palmách po celom Izraeli.
Novo postavené obytné domy sú vykladané ozdobným kameňom.
Jom Kipur sa skončil večer. Vtedy pootvárali "žrádelne". V picérii pod internátom som si dal - po dennom pôstnom režime - dobrú picu.
