Po vystúpení z atutobusu číslo 1 (ide z hlavnej autobusovej stanice Jeruzalema) ma pri ceste k západného múru upútal muzikant. Hral veselšie melódie, čo podľa mňa kontrastovalo s náboženskou vážnosťou posvätného miesta, ktoré bolo od vchodového priestoru ďalej.
Keď mu tam dovolili hrať, potom to bolo v poriadku....
Ja a batožina sme potom prešli kontrolou a nasledujú už známe obrazy zo západného múru.
A tu je pohľad z plošiny pri múre nárekov smerom hore.
Pri múre som sa pomodlil, majúc na hlave papierovú kipu, čo som si vyzdvihol pri vstupe. Po chvíľe strávenej tichým prednášaním mojich (kresťanských) modlitieb k Najvyššiemu pristúpil ku mne nejaký Žid v čiernom.
Chytil ma za ruku, čosi nahlas predniesol (zrejme modlitbu) a chcel, aby som po ňom zopakoval "amen". Reku prečo nie, povedal som si, keď sa starší brat vo viere dobrosrdečne pomodlí za mňa, gója, modlitieb judaizmu neznalého.
No chlapík potom ukázal bankovku a naznačil mi tak, že si pýta peniaze, lebo je chudobný či čo.
To som odmietol. Veď - alebo sa pomodlí za blížneho nezištne, alebo nech sa nepomodlí vôbec. Pýtať peniaze za modlitbu pre druhého je podľa mňa nehorázne. A to si ešte hovorím židofil ;)
Ale takto to pri múre funguje, bo niektorí nábožní Židia takto prosíkajú od návštevníkov peniaze. Iní Židia im aj drobné dávajú, veď charita - pomoc blížnym - je súčasťou judaizmu.
Ďalej som zachytil cestou okolo chrámovej hory východný (arabský) Jeruzalem.
...a pustil sa po ceste medzi Chrámovou horou a Olivovým vrchom. Oddeľuje ich údolie Kidrón .
...alebo aj rímsko-katolícka Bazilika agónie Krista v Getsemanskej záhrade. Vidno ju na úpätí vrchu Olivového.
...jej foto zblízka...
Záber na oltár. Pred ním je kus skaly, na ktorej sa údajne modlil Kristus pred svojim zajatím a ukrižovaním v Getsemanskej záhrade. Pred oltárom majú viacjazyčné tabuľky s korešpondujúcim textom z Evanjelia podľa Matúša 26:36-46.
Pri kostole je malý olivový hájik s veľmi starými olivami. Tie možno boli aj súčasťou biblickej Getsemanskej záhrady. Tá je však lokalizovaná, podľa Wikipedie, o kúsok vyššie.
Odfotil som si aj jedného mnícha, ktorý sa pohyboval v areáli. Sympatický bielovlasý zbožný muž.
A aby som nezabudol - z Kostola všetkých národov som vyfotil náprotivnejšiu Východnú (alebo Zlatú) bránu Chrámovej hory. Ňou má podľa židovskej tradície vojsť do obnoveného tretieho Chrámu Mesiáš. Prorok Zachariáš uvádza, že "V ten deň zastanú Jeho nohy na Olivovom vrchu, ktorý leží východne od Jeruzalema..." (Zach. 14 :4a). Zmienený vrch je teraz, keď som otočený k Chrámovej hore, za mojím chrtom. Mesiáš (v kresťanskom ponímaní Kristus) teda prejde "z vrchu na vrch" oddeľujúcim údolím Kidrón. Predtým ale vykoná súd nad národmi, ktoré v poslednom čase vytiahnu proti Izraelu. Dostanú od Neho poriadne na hubu.
Ktovie, či sa toho veľkého dňa, známeho v Biblii ako "deň Hospodinov", dožijú aj títo mnísi ? Prajem im to. Veď po ňom bude nasledovať už len Božie kráľovstvo na zemi. Teda raj a pohoda, hostina Baránkova. Toľkoto k mojej eschatologickej (pre niektorých armagedonistickej) úvahe, generovanej z fundamentalistického čítania Biblie. No nejako predsa len bude, né ?
Luther by sa pri mne, luteránovi typu "evangelical", asi v hrobe obracal. Ale čo, podľa mňa - ak by náš reformačný fotrík teraz žil, a uvidel prekvitajúci židovský štát Izrael, pri jeho hard Sola scriptura princípe by sa možno aj stal kresťanským sionistom (na zhrozenie mnohých liberálnych luteránskych teológov :)...
...tu kráčam moslimskou štvrťou starého mesta Jeruzalem.
...kuk do jedného obchodíka. Tovar je určený hlavne turistom. Sväté kresťanské obrázky, ale aj židovské kipy. V tomto bazáriku som kúpil malú jarmulku a prívesok na kľúče. 50 šekelov a žiadne potvrdenie. Prerobil som asi dvojnásobne, zisťujem, keď židovský kolega Amir zhodnotil môj nákup.
.Chrámový inštutút - výstava
Chrámový inštitút v Jeruzaleme sa zaoberá prípravou vecí pre tretí Chrám. V tejto uličke v židovskej štvrti má výstavnú časť pre verejnosť. Tabuľka "Treasures of the Temple" pozýva okoloidúcich, aby sa pozreli na "cennosti Chrámu".
Foto vstupnej miestnosti. Predáva sa literatúra, DVD nosiče i rôzne suveníry vrátane pohľadníc s motívmi biblického Chrámu. Zopár "treťochrámových" pohľadníc som poposielal mojim proizraelským priateľom na Slovensko.
Rozsiahla stránka chrámového inštitútu (www.templeinstitute.org) napovie toho veľa. Nájde sa tam napríklad kompletná fotogalériu predmetov, nachystaných pre obetnú bohoslužbu, alebo rúcha pre kňazov a levítov, vyrobené pôvodnými technológiami.
Čo sa samotnej truhly (alebo archy) zmluvy týka, tá sa podľa inštitútu nachádza schovaná hlboko v útrobách chrámovej hory. Ukryli ju tam staroizraelský kráľ pred zničením prvého Chrámu babylonským vojskom. No nemôžu sa k nej teraz prekopávať, bo by im to izraelské úrady nepovolili (kvôli možným moslimským nepokojom).
A tak sa čaká na Boží zásah, ktorý by nastolil podmienky vhodné na postavenie tretieho Chrámu a na vynesenie truhly zmluvy. Biblická viera mnohých Židov motivuje, aby študovali historické zdroje o Chráme a prispievali naň. A prispievajú na jeho drahú výbavu, ako ukazuje rozširujúca sa zbierka bohoslužobných predmetov. Veď už len sedemramenný svietnik je celý zo zlata, nehovoriac o drahokamoch zasadených v odeve veľknaza.
Je viera Židov v znovupostavenie tretieho Chrámu slepá ? Podľa mňa nie je. Biblia jasne hovorí, že v mesiánskom veku Chrám v Jeruzaleme bude domom modlitby pre všetky národy. Ja tomu tiež verím, a tak som im podaroval nejaké peniaze a urobil inštitútu ešte drobnú tržbu, kúpiac si knihu o Chráme od fundovaného rabína Richmana.
.Ja a vojaci
Moja posledná štýlová fotka s vojakmi (a vojačkami) v uličke, kde je aj zmienená chrámová výstava. Nie sú zlatí ? Nech Hospodin synov Izraelových v zbrani ochraňuje.
K spoločnej fotografii som sa dopracoval zaujímavým spôsobom. V neďalekej moslimskej štvrti mi ochotný chlapík ukázal cestu k výstave a kúsok so mnou aj išiel. Potom začal odo mňa pýtať peniaze. Dal som mu za hrsť drobných, on si z nich nenápadne zobral 10 šekelovú mincu, drobné mi vrátil a že chce viac, lebo je turistický sprievodca. Nič som mu už nedal. To sme ale boli už pred židovskou časťou a jeden mladý vojak z tých na fotke nás pri dohadovaní pozoroval. Prišiel ku mne (aj s jeho ozbrojenou družinou) a ustarostene sa ma pýtal, či ma dotyčný pán neokradol. Ubezpečil som ho, že nie, že som súhlasil, aby si ten Arab tých 10 šekelov nechal za jeho službičku (hoci mi Arab tvrdil, že si nič nenechal). Atmosféra bola "hustá". Trocha som sa aj bál, aby tento incidentík neprerástol v nejaké židovsko-moslimské nepokoje. Nič sa nestalo, našťastie...
S vojakmi som potom zdovorilo pohovoril a vyfotil sa s nimi.
Poučenie z tohto "krízového vývoja": tu je Blízky východ, nie rodné Slovensko. Niektorí synovia Izmaelovi (aj niektorí zo synov Jákoba-Izraela) zvyknú dôverčivých turistov, jemne povedané, obtiahnuť mnohorakými spôsobmi o peniažky. Preto je lepšie nevstupovať do zbytočnej konverzácie a nenechať sa nachytať tými, čo číhajú na návštevníkov, ťahajúc ich za ruku do svojich obchodov v uličkách. Hlavne Arabi vedia takto páčiť peniaze.
Na záver: keď si to teraz v hlave kľudne "zrovnávam", židofilné svedomie mi našepkáva, že keď už niekomu dať dukáty s dobrým (rozumej sionistickým srdcom), tak radšej Židovi pri múre nárekov, ako Arabovi. Dobre, nabudúce.
