Sabatové (sobotné) bohoslužby boli opäť v parku. Pomáhal som pred ich začatím rozprestrieť starú impregnovanú plachtu, na ktorej sa sedelo.
Čo čert nechcel, plachta prekryla aj psí výlučok - malú kašovitú kôpku, ležiacu v tráve. Lebo park je obyvklé miesto výskytu štvornohých miláčikov.
O tom exkremente som nevedel. Až som naraz objavil páchnuce škvrny na povrchu plachty, okolo ktorých poletovali muchy. Myslel som si, ja idealista, že je to len znečistený povrch. Tak som ho skúšal utrieť papierovou vreckovkou.
Avšak "hovienková" škvrna sa mojím utieraním ďalej rozširovala ! Až mi zaplo - exkrement je lokalizovaný pod rozprestretou polopriepustnou plachtou, cez ktorú - pre svoj polotekutý stav - poľahky preniká, najmä vtedy, keď je do neho zatlačená - mojím utieraním.
To ma dostalo. Navyše, už začali bohoslužby, a s veľkou plachtou na zemi, na ktorej už boli ľudia, sa nedalo hýbať.
Celý nešťastný som každého, kto si chcel sadnúť blízko k inkriminovanému miestu, okolo ktorého poletovali muchy, decentne vystríhal. Napokon, keď už boli chvály, som priniesol kameň, a ten položil na igelitový sáčok, ktorým som zakryl psiu "kaku" na plachte.
Dočasne som takto s veľkým kameňom a sáčkom "stabilizoval" smrdutý problém psieho pozostatku. Potom som už spokojnešie vychutnával bohoslužby v parku.
Keď sa zhromaždenie skončilo, "porátal" som sa so psím hovienkom, čo ma od začiatku iritovalo. Plachtu sme odsunuli nabok, a ja som ju zospodu poutieral papierovými obrúskami. Vtedy som videl celý rozsah utlačenej psej kaky v tráve, ktorú musel zanechať nejaký väčší pes.
.Záver
Dá sa vôbec "vycucnúť" nejaké poučenie z príbehu ? Veď išlo o banálnosť, aká sa v parkoch často vyskytuje. Nejaký Dunčo sa tam vykadil, a ja som sa podujal popasovať s jeho výlučkom, keďže ten skomplikoval situáciu, keď nám presiakol cez prestieradlo.
Ale predsa. V kresťanskom kontexte - Ježiš zomrel za naše naše hriechy, za našu obraznú ľudskú "kaku", na kríži. A my sme sa - vierou v Neho - stali pred Bohom čistými, voňavými.
