V igelitovom vrecku s Petrovou korešpodenciou ktoré našiel Ivan v jeho príbytku hlboko v horách na Tahiti bola aj adresa jeho dobrodinca a priateľa Jána. Napísala som mu list, ktorý som odoslala poštou. Bola som milo prekvapená, keď mi pán Ján hneď odpísal na e-mailovú adresu, ktorú som nechala v liste. Vymenili sme si viac listov cez internet, z ktorých som sa dozvedela o synovom živote zasa niečo nové. Pán Ján bol taký láskavý, že mi dovolil našu korešpodenciu zverejniť.
Vážený pán Ján, 15.9.2010
som matka Vášho priateľa zo Slovenska Petra Uhera, ktorý si v októbri minulého roka vzal život na Tahiti. V apríli tohto roka navštívil Tahiti náš mladší syn Ivan, ktorý chcel zistiť niečo o svojom bratovi, pretože sme 17 rokov nevedeli kde žije, čím sa zaoberá, ako sa má. Podľa listov, ktoré Ivan našiel v Peťovom príbytku v horách sme zistili Vašu adresu, na ktorú mu asi chodili listy od priateľov.
Chceli by sme sa Vám veľmi pekne poďakovať, že ste boli Peťov priateľ, pomáhali ste mu, čo on v niektorých listoch veľmi ocenil.
Neviem, či budete ochotný splniť moju prosbu niečo mi o ňom, jeho živote, životných plánoch a cieľoch napísať, prípadne poslať korešpodenciu, ak mu nejaká po jeho smrti prišla na Vašu adresu, pretože nám je veľmi vzácna každá správa o jeho živote. Dúfam, že chápete moje pocity ako matky, ktorá nielenže prišla o milované dieťa, ale ani nič o jeho živote a priateľoch nevedela.
Trocha ma aj mrzí, že Vás mojou prosbou obťažujem, ak by Vás to malo nejako zaťažiť, nič sa nestane, keď mi neodpíšete, stále Vám budem vďačná, že ste boli jeho priateľ a dobrodinec.
Srdečne pozdravujem Vás aj Vašu rodinku, ktorá syna určite poznala tiež, a želám len všetko najlepšie.
S pozdravom Mária Uhrová
Vazena pani Maria Uhrova, 10.10.2010
vas dopis jsem dostal dne 8 rijna 2010 a ta obalka byla ve velmi spatnem stavu, ale vas list jsem cetl a je me smutno za Petrom, my a moje rodina jsme ho meli dosti radi, proto vam jako matce velmi rozumim za tu bolest ztratit syna ve svete a tak daleko. Petra jsme znali jen nahodou, nebot nekdo me o nem rekl ze bydli nekde v horach a prodava divoke maliny na zmrzlinu, to bylo v roce 1993 jestli se nemylim asi v mesici rijen-listopad. To bylo prekvapeni, nebot pred brankou v tom case vidim vaseho syna, tak jsme si pohovorili a pak nam rekl ze schoval sve veci v district Papeno, bohuzel mnoho satu a pradla jsme nenasli. Podle toho, co nam Peter reknul, on prijel ze zeme Chile a mel fiktivni letenku do Europy, ale vratit se nechcel, rekl nam, ze jako programator na PC (pocitaci) mel dluhy, ze se vratit nechce do Slovenska drive nez bude penezne OK. Behem vice nez 13 let k nam chodil skoro dva krat mesicne, mel sve plany, pracoval na projektu zimmniho obleceni a sve BREVET zaregistroval a stalo ho to vic nez 4000 US/D. Jak uz Vazena pani vite, vas syn Peter bydlel zde v Tahiti bez povoleni pobytu, my a hlavne moje zena ho naucila se uzivit z Tahitianskych rostlin, ktere nechybeli tam v horach v udoli Mataia. Prisel k nam vic nez 50 krat, se okoupal, dali jsme mu veceri, tu prespal a nekdy pomohl me holce v uceni matiky, nebot on byl vyborny v algebre a za pul roku se naucil velmi dobre mluvit francouzky, ovladal vyborne jazyk anglicky- spanelsky a rusky. Byl ve styku s dobrou i spatnou spolecnosti, rikam mu Peter, dej si pozor, kdyz prodavas za 2000 US castecne tvuj vynalez na saty ale on se usmal a rikal, bez tovarny nic nemuzou delat. Jak uz jsem Vam napsal, moje zena ho hodne krat zavezla do Mataia, nebot on nosil batoh i z lahvi plynu a ona vazi 26 kg a navic jidlo. Nekdy Vam zatelefonoval do Prievidze, ale jen rychle.
Mluvil take, ze mel bratra v Kanarskych ostrovech a ze prijel do domu na prazdniny, rikal - ja bych to chtel tez tak.
Vroce 2004, byl vas syn trosku nervozni, rika me - fajcis jako muj tata a pak rika ze potrebuje klid na premysleni tak mu rikam, Petre, bylo by lepe aby jsi k nam nechodil. Predposledni krat byl u nas dne 23 rijna 2005 a posledni krat 31 brezna 2009, mel dobrou naladu a na nase prekvapeni byl velmi ciste oblecen a oholen, a me rekl ze jeho veci jdou velmi dobre a ze dal penize na stranu a dost, prespal u nas a odesel, a my jsme nevedeli, ze to bylo posledni setkani s Petrem. Jiste jeste je toho hodne co rict, ale Vas syn uz je na druhem brehu. Vazena pani Uhrova,
neverim, ze vas Peter spachal to co se o nem psalo, nebot on byl naplnen silou a byl to kluk vytrvaly a vedel co chce. Bych Vas pani Maminko pozadal, aby jste me pochopila, proc jsem nevzal kontakt s vasim synem Ivanem, ktery prijel na Tahiti, vzdyt jsem policiji rekl ze Peter bez pytla (batoh) a svujho pocitace nevyjde krok z domu kterekoli osoby. Jeste bych dodal, ze u nas zde v Papeari Peter osobni veci nemel, pradlo dostal na prespani od nas, a co se tyce dopisovani, myslim ze mel na Poste v Mataia poste restante nebo postovni skrinku.
P.S. budeme se divat jestli moje dcera ma fotku Petra, jestli ano, tak bude v priloze.
Spozdravem Jan
Vazeny pan Jan, 11.10.2010
som Vam velmi vdacna za odpoved. Kazda, aj ta najmensia sprava o zivote mojho syna ma nesmierne potesi. Ved sme o nom nevedeli nic 17 rokov. Teraz som sa konecne dozvedela, ze ked nam raz rocne do roku 2000 zavolal, ze to bolo od Vas. Vzdy hovoril, ze nema na telefon. Raz sa dokonca skusil s nami spojit prostrednictvom faxu, ale to sa nepodarilo. Pripravila som si pre neho dlhy list o udalostiach v rodine, ktore sa za tie roky vyskytli. S Petrom sme chodili na pesiu turistiku do hor od jeho siestich rokov, vypestoval si k horam pekny vztah, takze sa nedivim, ze sa v nich usidlil a ze sa rad naucil od Vasej pani manzelky poznat aj tropicku lesnu floru.
Na gymnaziu bol vyborny ziak, ale citil sa v socializme neslobodny, vstupil do Charty 77 ked pracoval v Prahe a zil pod estebackym dozorom. Tesne pred revoluciou emigroval do Rakuska, ale vratil sa domov a zacal podnikat. Dovazal pocitace z Thajwanu a Ameriky. Zial, bolo to obdobie, ked mafiani a medzi nimi aj policajti kantrili zacinajucich podnikatelov, to bol asi dovod jeho uteku do cudziny a jeho tajenia sa pred vsetkymi aj nami. Je zaujmave, ked pisete, ze vsade zo sebou nosil batoh s pocitacom. Vecer pred smrtou odisiel od priatela a pocitac a USB kluce nechal u neho. Mozno ho u neho obcas nechaval. Mame ho doma, vyzera to tak, ze su v nom technicke udaje a zial, nevieme francuzsky, tak nevieme co je v nom. Nepamatate si, od kedy ten pocitac vlastnil?
Ked nam v januari v roku 2000 zatelefonoval, povedala som mu, aby napisal knihu - zivotopis, ze mal pestry zivot. Odvtedy viac nezavolal, ale objavil sa na Slovensku autor knih pisuci na internet. Hned v prvych dvoch knihach som ho spoznala, nasu rodinu v nich, hoci som mu este nepisala. V prvej knihe nechal mailovu adresu, na ktoru som mu potom az do smrti takmer denne pisala. Trvalo to celych sest rokov.Tu je velmi popularny, jeho knihy sa dobre predavaju. Pseudonym je Maxim E Matkin. Zial, Ivan nenasiel nijaky dokaz, ze by tie knihy pisal on.Teraz v decembri ma vyjst jeho dalsia kniha, niekedy vydanie trva aj tri roky. Som zvedava, co sa z nej o nom dozviem.
Pan Rachal, ak sa Vam este bude chciet pisat, alebo si na nieco o Petovi spomniete, pripadne sa chcete o nom este nieco dozvediet, vdacne Vam odpoviem. Mna potesi aj banalna informacia o nom od Vas.
Este raz Vam dakujem za vsetko co ste pre syna urobili, ako ste mu pomahali a ako mal vo Vas blizkych ludi. Zial, zivoty dospelych deti rodicia uz nevedia ovplyvnit. Pozdravte od nas manzelku aj dcerku, celej rodinke zelam vsetko dobre. Pozdravuje Uhrova
Vazena pani Uhrova, 13.10.2010
dekuji Vam za vas dopis a dekujeme za vase pozdravy a dik za zpravy o vasem synovi Petrovi. Co se tyce charty 77. Peter me o tom mluvil, taktez jsem ho videl na fotce u pommniku sv Vaclava, kde se Jan Palach spalil. Myslim, ze je take zaznamenany na webovych strankach od ceskoslovenske bespecnosti.
Jak uz jsem Vam posledne napsal, poslednich pet let jsme ho videli jen dva krat u nas, znal hodne lidi v Tahiti, mel kontakty s temi co sbirali lahve, nekteri mu dali moznost pracovat na pocitaci, druzi mu kopupili jeho vynalez s nadeji, ze jednou Peter bude mit tovarnu na zimmni saty, druzi mu neco koupili, protoze meli litost a dalsi mu slouzili jako pratelsky pobyt a pak sel na druhy den dal. Co se tyce jeho pocitace, to nevim od koho on ho kouplil, ale pravdepodobne nekdo mu ho dal nebo prodal za levnou cenu asi v roce 2008. Podle toho co me zde jeden krajan rekl, ze Petra nekdy videl u pristavu, a ze spi v kontejneru zeleznem s tulakami. Ja s panem Bernardem nejsem ve styku. Podle toho co jsem rekl na policiji v Papeete, vtom case jeste jeho batoh nenasli ani pocitac. Peter pracoval jen na technickych udajech, vzdy se zlobil a rikal, ze pocitac je pro lidi co chteji pracovat. Podle toho co mne jeden krajan rekl v telefonu, ze do pocitace se nedalo jist, nebot Peter mel sve HESLO. Podle toho co vim, Peter mel mnoho prechodnich bydlisti v Tahiti. Do jezera VAIHIRIA je privatni cesta, a delnici pro spolecnost Marama-nui ho casto dovezli az k jezeru, ale kde bydlel, to ja nevim kde a on nam to nikdy nerekl. Co vim, ze on mel hodne elekronickych adres v ruznych serverech. Mel kontakty v Tahiti ve velkem mnostvi. Jinac Vam rict vic nemuzu, jeho pratele ktere mel,to bylo jen pro jeho pracovni potrebu co se tyce jeho vynalezu.
Nesmi se zapomenout, ze v Tahiti zil ilegalne bez povoleni pobytu. Co se tyce krajana z Moravy, take nejsem nim ve styku. To by bylo asi vse co vim. Podle veku jsem uz prisel do zacatku stari, ziji v Tahiti uz od roku 1971 a pristi rok budu slavit 70 let, kdyz ten co je vecny v nebi me da sanci.
Nasli jsme jednu fotku Petra a mojej dcery, asi to bylo na vanoce 1994-95.
S pozdravem Jan.
Vazeny pan Jan, 14.10.2010
velmi ste ma potesili, ze ste mi dali moznost tou fotkou aspon takto si ho este raz vizualne priblizit. Neviete si ani predstavit, ako ma kazda informacia, aj ked negativna o nom upokojuje. Stale vieme o jeho zivote len malo a tie nove informacie mi velmi pomahaju sa s jeho zivotom a smrtou vyrovnat. Kto to neprezil, nevie ako sa tazko znasa nedostatok informacii o dietati, aspon tak tazko ako jeho smrt. Konecne som sa od Vas doszvedela, co tym dotycny pan myslel, ked mi napisal " Toulal se jak zatuolany pes ". Mna to ani moc neprekvapilo, lebo aj doma bol iny ako my, jeho svet bol iny ako nas, tazko sa mu medzi nami zilo a ako sam napisal v jednej svojej knihe, ze vysoke IQ so sebou prinasa aj isty druh magorstva. Jeho zivot to dosvedcoval.
Vasa dcerka je uz dospela, dufam, ze si s nou rozumiete lepsie ako my s Petrom a mate z nej radost a aj napriek Vasmu veku sa dockate vnucat.
My uz nedufame, Ivan - mladsi syn uz mal styridsat rokov, bol zenaty so spanielkou z Kanarskych ostrovov, rozviedol sa a nateraz sa zda, ze nejavi zaujem o vazny vztah. Koncom oktobra chce odcestovat znova do sveta. Takze my znovu zostaneme doma sami. Manzel ma uz 72 rokov, je uz 10 rokov po operacii srdca, po troch cievnych mozgovych prihodach ale nastastie bez nasledkov. Je to pokojny, dobre ladeny dochdodca, rad cita, prejde sa, vari a spi a pozera televiziu. Ja som sa nastastie po styroch mesiacoch od Petovej smrti zamestnala v kupeloch v Bojniciach vo svojej profesii rehabilitacnej sestry, co mi velmi psychicky pomohlo, lebo praca je lahsia ako ked som cely zivot pracovala v nemocnici, aj pacienti su veselsi., takže ju zvládam.
Zajtra, 15. oktobra uplynie rok od Petovej smrti. Dali sme si jeho meno napisat na novy pomnik rodicov jeho otca tu na cintorine v Prievidzi a chystame sa ist zajtra zapalit sviecocky a ozdobit hrob. Neviem ci sa mam aj dalej usilovat dokoncit jeho hrob tam na Tahiti, nikto mi z jeho priatelov uz neodpisuje / okrem Vas / kto by mi v tom pomohol, ani sprava cintorina. Znova im napisem a uvidim. Aj tak neviem, ci sa este niekto z jeho znamych niekedy na jeho hrobe zastavi, na tulakov sa rychlo zabuda.
Keby som vedela adresu tej firmy Marama - nui a napisala im, mozno by mi niekto z tych robotnikov o nom nieco napisal. Cely rok som spracovavala jeho zivot, synovec ho potom umiestnil na svojom blogu www.ilias.blog.sme.sk. Ak Vas bavi sediet pri pocitaci a nebolia Vas pri tom oci, mozete si ho precitat. Zacnite ale najstarsim prispevkom " Zivotopis so zdoraznenim politickeho vyvoja ", ktory napisal on sam po odchode z domu do Ciech.
Ja sa teraz chcem nieco dozvediet o tych jeho patentoch, uvidim, ci sa mi to podari.
Pan Jan, dovolila som si rozpisat sa o sebe, Petrovi o nas, lebo mam z Vas dobry pocit, mam dojem, ze sa viete vzit do mojho trapenia, presvedcilo ma aj to, ze ste mi o synovi tak vela napisali. Vase listy na mna zaposobili ako tabletka na upokojenie . Citim z nich, ze ste ho mali skutocne radi.
Ivanovi na policii v Papeete povedali, ze sa Peter uz raz o samovrazdu pokusil v roku 1997. Bol to rok po tom, ako mu vyprsala platnost pasu. Aj tak sa divim, ze vydrzal zit tulackym sposobom az 17 rokov.
Chceli sme vidiet jeho list na rozlucku a peciatky v pase, ale policia v Papeete to Ivanovi neumoznila. Obratila som sa na nasho ombudsmana, uvidim, ci sa mu to podari. Vasa policia uz na nasu radkynu na velvyslanectve vraj nereaguje, pre nich je Petov pripad skonceny. Ivanovi poradili u Vas na policii vziat si pravnika, ale my sme sa vytriasli z penazi a neuplatili by sme ho.
Prepacte, ze Vas zabavujem tolkym citanim. Som Vam velmi povdacna za vsetko co ste pre syna a pre nas urobili. Zelam Vam vsetko najlepsie. Pozdravuje Uhrova, Petova mama
Vazena pani Uhrova, 18.10.2010
tesi nas, ze fotka vaseho syna vas trosku potesila. Jak uz jsem Vam napsal, vic o vasem synu nevim, protoze zadnou informaci o nem nemam jako vy. Vas syn Ivan byl v Tahiti a v kontaktu s timi (jeho) pratelemi co byli ve styku s vasim Petrem. Myslim ze dostal vsechny uredni a osobni informace o Petrovi a co se tyce nas, my nerikame ze byl spatny nebo dobry vzdyt vime, co je vkazdem cloveku a clovek se musi smirit s osudem. Jako maminku vas chapu velmi dobre, taktez to bylo s mymi rodicemi, vzdyt jsem prijel do Moravske zeme po 30 let exilu a maminka odpocivala uz 1 rok, bylo me smutno u hrobu ale toto byl muj osud a myslim ze kazdy z lidi co zasadil take sklidi, muj otec odesel v mesici prosinci 2009 ve veku 99 let a 9 mesicu. Zde v Tahiti to lechke neni, nebot my jsme cizinci v zemich ktere Francije kolonizovala. Utechu jsem nasel v panu Kristu a verim ze kazde koleno si pred nim posledni cas poklekne. Zivot pokacuje a clovek je jako trava, ktera je pekna jen kratky cas dobre roste a pak zvadne. V evangelium Kristovym je napsano, "Prijdite ke me vsichni co trpite a vezmete moje moje bremeno, vzdyt neni tezke a ja vam dam odpocinout". Ano, kdyby bylo mozne se vratit do casu jak jsem byl doma, bych se jiste nestaral o politiku a o chartu 77 , bych zasadil hloubeji rodinnou lasku a neopustil me rodice a zil v zemi tech domorodcu kteri nepotrebuju nasi radu.
Vas jeste jednou uprimne zdravim a preji Vam klid ve vasich srdcech. Vcera v televezi jsem videl reportaz o nejakem panu, ktery dostal nove srdce od nejakeho mladeho kluka, ktery mel nehodu na motorce, mel 60 let a on zil 1 rok sam na ostrove v archipelu Tuamutu (fr.Polynesije). Zil tam sam 1 rok na malinkem a neobydlenem ostrove a ve veku 65 let a s tim dokazal, ze dekuje za druhy zivot, ktery mu byl dan.
Jeste jednou Vas zdravim a koncim muj dopis, internet nemam tak vse delam pro Vas na extra a tim koncim nase dopisovani o Vasem synu Petrovi, bych jen dodal, ze jsem na Petrovo badani o tovarne nikdy neveril.
Jan
26.10.2010 Pan Jan nam predsa este napisal:
Úryvok z Peťovho listu priateľovi, nájdeného v jeho domčeku:
" Takýmto spôsobom som spoznal Jána. Je to 52 ročný Cech, ktorý emigroval v šesťdesiatom druhom roku a slúžil pätnásť rokov v cudzineckej légii. Potom zostal na Tahiti a zobral si tahitanku. Má maličký domček, jednu dcéru a jedného veľmi inteligentného psa, ktorý na mňa nebrechal. Keďže ani on a ani jeho žena nemôžu nájsť teraz prácu, občas čistí pozemky nejakým susedom. Ján mi veľmi pomohol. Niekoľkokrát som mohol v jeho dome vidieť televízor, rozprávať a jest."
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Vazeny pane Miroslav Ilias a pani Uhrova, cetl jsem Vase spominky o Vasem synu Petrovi, je me smutno ze on tak spatne skoncil zde v Tahiti, meli jsme zde krajana z Ostravy a on si take zebral zivot v roce 1972, mel jsem ho take rad. Dnes jsem uz 2 krat dedou.moje dcera porodila holcicku 25 kvetna 2010 a prvni me dala vnucku vroce 1994.
S pozdravem Jan.
Pan Jan, 26.10.2010
placem od radosti, tak ste ma Vasim listom potesili. A potesila ma aj Helenka z Chile, ktora mi napisala, ze teraz skutocne nema ani chvilu casu, aby mi napisala o synovi.
Emigracia musi byt naozaj kruta. Konecne som nasla cloveka, tam daleko, ktory dokaze Peta a mna pochopit.
Pan Jan, prosim Vas, mozem dat na web Vase listy trochu pravopisne opravene a fotku Peta s Vasou dcerkou? Ak nie, v poriadku.
V liste z domčeka Peto spomina pravdepodobne Vasu manzelku v suvislosti so skorpionom.
Zacitujem Vam podla mna z Petovej prvej knihy - Polnocny dennik o skorpionovi:
V jordanskych pustach sa vraj Arabi bavia tym, ze okolo skorpiona vyleju kruh oleja. Skorpion chodi po hranici toho kruhu, ale nedokaze ho prekrocit a dostat sa von. Obieha ho stale rychlejsie a zufalejsie, az to nakoniec vzda, ustipne sam seba a umrie. Co ak zijeme v podobnom kruhu tvorenom zivotnymi okolnostami, nasimi zemepisnymi sirkami, miestom a casom, v ktorych sme sa ocitli na tomto svete? Co ak nie sme schopni prekrocit ho, marne chodime len po hranici oleja a na svoju beznadejnu situaciu zabudame len v zriedkavych chvilach stastia alebo vdaka alkoholovym a drogovym zazitkom? Ale kto okolo nas vylial ten kruh a preco? A existuje aj ina alternativa, nez obratit svoj chvost proti sebe a znicit sa vlastnym jedom?
V jeho knihach je takychto uvah vela, ja im rozumiem.
Este raz Vam srdecne dakujem ze so mnou citite. Vela stastia a radosti v kruhu Vasej rozrastajucej sa rodiny zela Petrova matka
Maria Uhrova
