Aj dávnoveká história regiónu má politický vplyv na izraelsko-palestínsky konflikt. Zvlášť príbehy z obyvateľov Kanánu, ich osudy, sú súčasťou diskusií o legitímnosti národného sebaurčenia súčasných obyvateľov modernej krajiny, ktorú poznáme i pod pojmom "zasľúbená zem".
Isté interpretácie miestnej starovekej histórie majú potenciál prerásť do "historického povedomia" súčasných obyvateľov aj za cenu obídenia poctivého vedeckého prístupu.
.Starovekí Kanánci (cca 3500-1000 p.n.l.)
Termín Kanán sa objavoval v starovekých prameňoch v klinovom písme, egyptského, akadského, fénického a hebrejského pôvodu. Región Kanánu bol podľa Biblie lokalizovaný na území dnešného Izraela, Západného brehu, pásma Gazy a časti Libanonu a Sýrie.
Zdroje o kanánskej civilizácii obsahujú ich mýty, legendy, listy, nápisy na objektoch. Biblia obsahuje najjasnejšiu a najdetailnejšiu historiografiu Kanánskej krajiny; avšak je písaná (ak odmyslíme jej náboženský obsah) z pohľadu starých Hebrejcov.
.Izraelské učebnice
Podľa izraelského výkladu, postavenom na Biblii, mimobiblických prameňoch a archeológii, boli Kanánci Semiti, polyteistickí obyvatelia západného úrodného polmesiaca s kvitnúcou civilizáciou, ktorí stratili svoju suverenitu nad krajinou po invázii Hebrejov, a neskôr, počas éry starovekého Izraela zanikli.
Biblické rozprávanie je považovaná v izraelskom vzdelávacom systéme za národnú "tradíciu", avšak je dopĺňané inými zdrojmi, pričom všetky tvoria spolu zosúladený celok.
Učebné texty opisujú, čo sa stalo Kanáncom; avšak nešpekulujú o ich pôvode, keďže je to už náročnejšia úloha pre bádateľov, nie pre žiakov.
Dobytie Kanánu starými Izraelcami datujú na obdobie 1250-1200 p.n.l. (podľa veku nájdených ruín), kým podľa biblickej chronológie je to asi 1406 p.n.l. Prednosť má pravdaže sekulárny výklad histórie pred biblickým. Učebnice preto argumentujú slabou bezpečnostnou situáciou Kanánu, pričom susedný Egypt a Asýria hrali úlohu súperiacich mocností.
.Palestínske podanie - "arabskí Kanánci"
Učebnice palestínskej samosprávy vysvetľujú, že Kanánci pôvodne pochádzali z arabského polostrova, a teda palestínski Arabi sú potomkami starovekých Kanáncov, prvých a pôvodných obyvateľov nepretržite obývajúcich krajinu.
"Arabská" etnicita Kanáncov je najpozoruhodnejšou črtou palestínskeho výkladu v učebniciach histórie pre žiakov. Označenie "arabský" je priraďované na všetky staroveké semitské skupiny. Hovoria o "arabských Chaldejcoch", "arabských Akádcoch", "arabských Feničanoch" a podobne.
Avšak zdrojové odborné texty, z ktorých palestínske učebnice čerpajú, nepodporujú tvrdenie, že Kanánci, a ani iné staroveké semitské etniká, boli Arabi. Podľa týchto zdrojov je pôvod Kanáncov nejasný a ich jazyk nebol arabčina.
Ďalej je chronologicky "zamlčovaná" invázia starých Izraelcov. Na časovej priamke po Filištíncoch rovno nasleduje židovské kráľovstvo Dávida. Palestínsky učebný text však hovorí abnormálnych vlnách invázie o období, v ktorom už existovali Hebrejci usídlení v krajine.
Perličkou je tvrdenie, že "Nabúkadnecar ukončil hebrejskú okupáciu Jeruzalema", pretože bol Arab. .Jeruzalem
V 14.storočí p.n.l. bol Jjeruzalem kanánskou pevnosťou, čo je potvrdené archeologicky. Mesto dobyl neskôr izraelský kráľ Dávid.
Učebnice palestínskej autority rozprávajú príbeh o "arabských jebúsejcoch", ktorí boli vetvou arabského etnika. Zaujímavé je, že práve Biblia je jediným zdrojom hovoriacim o "jebúsejcoch" - a tento detail prevzali do palestínskeho vzdelávacieho systému, pričom ostatné systematicky ignorovali.
Na rozdiel od kanánskej eŕy sa dejiny od obdobia kráľa Dávida vysvetľuje ľahšie pre množstvo archeologických a mimobiblických historických prameňov.
.Politické využitie dávnej minulosti
Časť približného teritória starovekého Kanánu je v súčasnosti miestom pre dve odlišné skupiny ľudí - Židov a Arabov.
Za celú dobu existovalo v židovskej tradícii, že zasľúbená zem je národnou domovinou. Nič také medzi palestínskymi Arabmi nebolo, hoci tvorili väčšinu v novozaloženom štáte Izrael.
Podľa izraelských učebníc sú Kanánci stratenou civilizáciou. Ich náboženstvo nie je viac praktizované, ich mýty nie sú viac rozprávané a ich jazykmi - okrem hebrejčiny - sa už nerozpráva. Potomstvo Kanáncov už nie je medzi modernými národmi - až pokial palestínčania nezačali písať svoju vlastnú históriu.
Arabizácia Kanáncov poznačila aj výklad mladších dejín. Moslimské dobytie Palestíny je chápané ako zjednotenie bratov, ktoré prinieslo "harmóniu" do regiónu.
Politickým cieľom vytvorenia "arabských Kanáncov" je zapísať do myslí palestínskych žiakov a študentov, že Arabi majú primárny nárok na celú kanánsku zem, ktorá zahŕňa celý moderný štát Izrael. V tomto palestínskom "národnom" podaní boli starí Izraelci z línie Abraháma-Izáka-Jákoba "okupantami" zeme tak, ako sú podľa nich aj dnešní Židia v celom Izraeli.
