1. Z článkov v SME vyplýva, že žijete s manželom a dieťaťom v Izraeli. Mohli by ste viac povedat o sebe - ako ste sa dostali k žurnalistike a najmä - ako ste nakoniec zakotvili prístave manželskom v židovskej rodine v Tel Avive ?
K žurnalistike som dostala ako väčšina vyštudovaných žurnalistov - hľadala som školu, kde nebude matematika. Iný špeciálny či vznešený dôvod si ani velmi nepamätám. Úprimne, baviť ma to začalo až po čase. V prístave manželskom, ako to nazývate, som zakotvila po tom, čo som ako novinárka cestvovala do Izraela a stretla v Tel Avive svojho budúceho manžela. Keďže som si úprimne nevedela predstaviť ako by existoval na Slovensku, nemali sme veľmi na výber. V Tel Avive sa narodila aj naša teraz 13-mesačná dcéra Ruth. Pred časom sme sa presťahovali do Petach Tikva, čo je mesto neďaleko Tel Avivu.
2. Najskôr poblahoželám (aj keď až po trinástich mesiacoch) k prírastku do Vašej rodiny, pani Jana. Môžem sa opýtať, prečo ste Vašej ratolesti dali meno Rút ? Vari v tom bola inšpirácia biblickou knihou Rút ?
Ruth je Ruth pretože je to pekné meno a používa sa v Izraeli aj v Európe. Inšpirácia knihou Ruth tam trochu bola. Je to príbeh o súcite aj o tom, ako sa stať Židom z presvedčenia. A je tam aj krásny paradox, že sám kráľ Dávid je potomkom ženy nežidovského pôvodu.
3. V príspevku do ženského časopisu ste charakterizovali izraelské ženy. Vedeli by ste stručne ohodnotiť aj izraelských mužov ?
Ani nie. Ale keď sa pozerám na svojho muža, príde mi, že sú veľmi rozmaznaní a tiež radi rozmaznávajú.
4. Rozhodli ste sa teda usadiť v Izraeli namiesto toho, aby ste s manželom prišli na Slovensko. S čím ste sa museli najviac boriť ? Ako sa Vám páči život v tejto krajine ?
Borím sa dennodenne. S izraelskou dobrosrdečnosťou, ktorá zachádza do drzosti, s tuhým objatím rodiny, ktoré je občas bolestivé a nepustí, aj s pocitmi smútku za domovom a občas aj otázkou, či mi to stálo za to. Na druhej strane Izrael je mimoriadne krásna a inšpiratívna krajina, a napriek všetkému ju nateraz považujem za najlepšie miesto na výchovu našej dcéry.
5. Čo Vás najviac odrádzalo na Slovensku, keď ste dali prednosť Izraelu ?
Otázka nestojí, čo nás odrádzalo. Izrael je pre mňa pracovná výzva, cudzinec sa tu ľahšie dohovorí a aj počasie je lepšie. A veľkú úlohu pri rozhodovaní hralo aj to, že napríklad služby či zdravotníctvo sú v Izraeli na oveľa lepšej úrovni.
.Politika
6. Stiahnutia Izraela z južného Libanonu v roku 2000 a z Gazy v roku 2005 viedli k posilneniu hnutí Hizballáh v Libanone a Hamas v Gaze. Stálo to Izraelu za to ?
Na to sa nedá jednoznačne odpovedať. Vtedajšia spoločenská aj politicka objednávka bola taká, že sa to zdalo ako najlepšie a nevyhnutné riešenie. Posudzovať to teraz je lacné. To, že Hamas a Hizballáh z toho profitujú, je jasné. Ale len Hamas a Hizballáh. Život Libanoncov a Palestínčanov sa v zmysle každodenneho prežívania sa určite nezlepšil.
7. Aj keď sa terajšie posudzovanie zdá 'lacné', už pred stiahnutím (hovorme teraz konkrétne o Gaze) sa ozývali kritické hlasy, poukazujúce na bezpečnostné riziká. Komunity okolo Gazy to po stiahnuti pocítili v podobe zvýšeného ostreľovania po domácky vyrobených rakiet Kassam, plus objavili sa i sofistikovanejšie rakety Grad, ktoré teroristi dokázali prepašovať do Gazy.
Opýtam sa - akú predpokladáte 'spoločensku objednávku' vo veci stiahnutia sa zo Západného brehu ?
Ale ved to je v poriadku. Bezpečnostne riziká boli, nikomu sa však nepodarilo zastaviť Šaronovu vládu - ani v parlamente, ani v uliciah, aby Gazu opustila. To je demokracia, aj keď mnohým Šaronovým voličom sa ani nesnívalo, že by niečo také mohol urobiť. Spoločenska objednávka v prípade Západneho brehu je oveľa komplikovanejšia. Z náboženského, strategického, ale aj ekonomického hľadiska. Ja nevidím v súčasnosti na izraelskej politickej scéne lídra, ktorý by bol niečo také schopný vykonať. A nemyslím si, že Izraelčania po tom, aj s ohľadom na Gazu, prahnú. Nejaké riešenie ale bude musiet prísť, lebo zdá sa, že budúci palestínsky štát je nezvratná záležitosť.
8. V článku v SME obšírne zdôvodňujete, prečo Izrael pristúpil na výmenu vraha za telá dvoch svojich vojakov. Starodávne zvyklosti, mediálny marketing, spoločenský pátos, mladá vdova atď. Mne osobne chýba analýza slabosti izraelskej spoločnosti a ňou zvolenej vlady, keď pristupuje s teroristami na takéto 'obchody'. Vidíte to aj Vy ako slabosť a ak áno, vedeli by ste ju vystihnúť ?
Ja by som o slabosti nehovorila, aj keď som hlboko presvedčená, že tá dohoda s Hizballáhom je zlá. Slabosť v čom? Že sa štát zachoval slušne k rodinám, čo poslali to najlepšie, čo majú, na jeho obranu? Problémom podľa mňa je, že to rozhodnutie urobila slabá vláda s problematickým premiérom, a to ho spochybňuje. Druhá zrada tej dohody spočíva v tom, že Hamas, ktorý drží Gilada Šalita, teraz vidí, že môže stupňovať cenu. Ale o slabosti by som nehovorila. Ak si Izrael myslí, že môže ustať svoje morálne víťazstvo, nech je v očiach iných hoci aj slabý. Je silný Hizballáh, že oslavuje sprostého vraha dieťaťa? A totálnu slabosť prejavili takzvaní prozápadní libanonskí politici, ktorí Kuntara vítali ako národného hrdinu. To je dôkaz, ze Bushov projekt demokratizácie Blízkeho východu je bohužiaľ len chimérou.
9. Židovské osídlenia na Západnom brehu (Júdea a Samária): v tejto otázke na jednej strane rozdvojenej izraelskej spoločnosti stoja sionistickí náboženskí osadníci, na strane druhej ľavica a ľavicove združenia ako "Mier ihneď" usilujúce sa, aby Izrael úplne opustil sporné teritória v prospech budúceho palestínskeho štátu. Ako sa na tento problematický bod pozeráte ?
Na Západnom brehu nejde len o nejaké osady s pár karavanmi a náboženskými fanatikmi. Ide o mestečká, v ktorých ľudia nežijú len z ideologických, ale často aj ekonomických dôvodov. Izrael podľa mňa nikdy neopustí celý Západný breh, bude však musieť urobiť niečo, aby budúci palestínsky štát bol ako tak celistvý. Ale stav mierových rozhovorov aj reprezentácii na oboch stranách je taký, že to asi tak skoro nebude.
10. Bezpečnostné (alebo ako hovoria ich odporcovia - separačné) ploty sú kontroverznou témou. Ľavicove a propalestínske organizácie, často so zahraničnou účasťou, organizujú protesty proti ich stavaniu, kedže rozdeľujú pôdu vlastníkov a de fakto vytyčuju izraelský a palestínsky priestor.
Myslíte si, že stavanie plotov prispeje k riešeniu izraelsko-palestinského konfliktu ?
Stavanie múrov a ich búranie je podľa mňa dosť sprofanovaná fráza. Faktom je, že počet teroristických útokov od postavenia bezpečnostnej bariéry preukázateľne klesol a to hovorá za všetko. A napokon múr sa da vždy zbúrať, stratený život obetí teroristického útoku nikto nevráti.
11. Interpretácia izraelsko-arabského konflitku a celkovo histórie vzniku Izraela je kontroverzná téma. Napríklad arabista Emo Beška na blogu Slovak Press Watch tvrdí, že "jeden z hlavných dôvodov, ktorývohnal arabské štáty do vojny" bol vnútorný konflikt medzi Židmi a palestínskymi Arabmi, kedy "státisíce Arabov boli vyhnaných zo svojich domovo ešte pred vypuknutim vojny (za nezavislosť v roku 1948, pozn.autora)".
Ako hodnotíte tieto rozdielne interpretácie ?
Nehodnotím. Ja nie som historička. Všetko závisí od zdrojov, na ktoré sa odvolávate. Arabi hovoria, že ich vyhnali Židia, Židia hovoria, ze odišli sami. Faktom, je že keby Arabi prijali plán na rozdelenie Palestíny, tak by žiadni utečenci neboli. Faktom je aj to, ze židovskí utečenci z arabských krajín - a o tých sa z rôznych dôvodov príliš nehovorí - dostali po príchode do Izraela všetky občianske práva. Palestínčania v Libanone či Jordánsku žijú ako občania druhej triedy v utečeneckých táboroch. A sú nástrojom vydierania pri vyjednávaní o mieri.
12. Štatút Jeruzalema je osobitnou kapitolou v izraelsko-palestínskych vzťahoch. Izrael ho chce mať celý zjednotený (t.j. aj s východným Jeruzalemom, obývaným arabským obyvateľstvom) a pod svojou kontrolou, ako ju získal v roku 1967. Palestínska strana by zase chcela mat východný Jeruzalem ako svoje hlavné mesto. Svet zase uvažuje o akomsi medzinárodnom meste.
Aký výhľad mate pre Jeruzalem ? Stane sa podla Vás v budúcnosti rozdeleným ?
Nie som prorok. Ale myslím si, že v tejto generácii s Jeruzalemom nikto nepohne.
.Náboženstvo
13. Hoci v počiatkoch sionizmu 19. a 20.storočia boli jeho idey prakticky pretavované do osídlení v zemi patriarchov hlavne sekulárnymi Židmi ("kibucnikmi"), v súčasnej dobe "prvé husle" sionizmu hrajú pravicoví naboženskí osadníci, ktorí sa, nazvime to zubami-nechtami, držia svojich obydlí na Západnom brehu. Pre nich je povinnosť osídlovať zem zasľúbenú (súčasné sporné územia), a v nej dodržiavať micvót (prikázania Tóry) až do príchodu Mesiáša, ktorý vykúpi Izrael.
Aký je Váš názor na ich vieru a na ich politicke zastrešenie v parlamente stranou NU-NRP (National Union - National Religious Party) ?
Do veci viery sa nemiešam, kazdý ma svoje presvedčenie. Čo sa mi už nepáči je zaťahovanie náboženstva- akéhokoľvek do politiky. Program náboženských strán v Izraeli sa bohužiaľ scvrkol na vyjednávanie sociálnych dávok a nekritické ľpenie na najortodoxnejšom výklade judaizmu.
14. Zaťahovanie náboženstva do politiky, ako píšete, je mnohokrát kritizovaniahodne. No zoberme to realisticky: i náboženstvom motivované masy ľudí, respektíve ich politickí reprezentanti, činia obzvlášť v Izraeli (ale aj kdekolvek inde) politiku, nech je už akákoľvek.
Vyvstáva preto pragmatická otázka, ako tento hrubý zlepenec náboženskej politiky v Izraeli čo najlepsie menežovat (zvýšiť dávky ultraortodoxným ? povoliť osadu náboženským sionistom ? povoliť moslimom dalšiu mešitu ? atď)
Ako by ste Vy postupovali, ak by ste boli napríklad v pozícii správcu naboženskych záležitosti v Izraeli ?
To je príliš hypotetická otázka. Naviac nemám samovražedné sklony.
Rozhovor bol urobený formou ímejlovej komunikácie v rozpätí 12.7.2008- 7.8.2008. Ilustračné obrázky z internetu, pozmenšované.
