Podľa mňa ťažiskom filmového diela bolo skôr ukázať Mojžišovu vernosť a vytrvalosť v plnení Bohom danej misie, ktorými čelil reptaniam Izraelcov, zverených jeho vedeniu. Film síce sleduje biblickú predlohu putovania do kanaánskej zeme, no nie vo všetkých detailoch. Všímavý divák tak môže postrehnúť drobné odchýlky, no tie sú vykompenzované silným duchovným posolstvom.
Nie každému by sa pozdával začiatok Mojžišovej “kariéry”. Ako batoľa zachránený v košíku na Níle dcérou faraóna, v dospelosti on, adoptívny syn egyptskej princeznej, v návale hnevu zabije egyptského strážnika, ktorý sa prišiel vyvŕšiť na jednom hebrejcovi za jeho údajnú lenivosť pri zhotovovani tehál. Telo mŕtveho Egypťana potom ukryjú a Mojžiš, čerstvý “vrah”, v obave pred trestom uteká preč z Egypta. Nakoniec zakotví u midjánskeho kňaza Jetra.
Po Mojžišovom úteku nasledovala pekná sekvencia, keď sa Mojžiš “džentlmensky” zastal Jetrových dcér, prijduvších k studni napojiť ovce. Vyzeralo spočiatku tak, že konkurenční pastieri dajú Mošemu "na bendžo", keďže bol sám, a odoženú ženy a ich stádo preč. No skončilo sa to výhrou Mojžiša, lebo ukázal grobianskemu pastierovi zlatý egyptský symbol na svojej hrudi a pohrozil mu, že egyptská armáda zrekviruje ich ovce. Arogatný pastier s kumpánmi zmizol. Nuž čo, Mojžiš v úzkych, utekajúc z Egypta kvôli svojej vražde, ešte zaprofitoval zo svojho bývalého postavenia na vládcovom dvore. Každopádne, zastal sa slabších ženských bytostí, čo by aj feministky, ak náhodou uvidia ten film, mohli oceniť.
Krátky čas po tom, čo dostal poverenie od Hospodina z horiaceho kra, bola Mojžišova viera ešte klátivá. Povzbudzoval ho svokor Jetro, ktorý nemal typickú pohanskú zavrdnutosť voči pravému Bohu, aká by sa čakala u midjánskeho kňaza, slúžiaceho iným božstvám. Rovnako aj Jetrova dcéra Cipora, manželka Mojžiša, jeho vieru nezhadzovala a povzbudzovala ho, aby na svoje otázky hľadal odpovede. Pekný príklad, ako nežidia s bázňou pred Hospodinom Mojžišovi, vtedy ešte hľadajúcemu, naznačujú cestu k viere v Neho.
No potom už Mojžiš vystupuje (takmer) bez pochybovania, bez zakolísaní, úplne odhodlaný konať misiu, na ktorou ho Hospodin poveril. S bratom Áronom, "hovorcom", predstupuje Mojžiš pred faraóna, žiadajúc, aby prepustil jeho ľud. Faraón odmieta, a tak nasleduje jedna biblická rana za ranou. Posledný úder Egyptu, kedy im Hospodin usmrtí všetko prvorodené, vrátane faraónovho syna, sa môže zdať surový. No jej len výsledkom faraónovho gradujúceho zatvrdzovania srdca. Predstaviteľ vtedajšej dobovej superveľmoci sa priečil vôli Najvyššieho, tak dostal on i celá jeho krajina riadne “po papuli”, že nechcel prepustiť Židov z otroctva. Tí už čakali vyraziť, nachystaní v rámci Bohom im daného sviatku Pesach.
Koniec prvého dielu môže vyznievať neznalému divákovi v neprospech Izraelcov, uviaznutých pri Červenom mori s faraónovým vojskom v pätách. No Mojžiš už držal svoju palicu nad morom, ktoré vetry vysušovali. Medzitým prírodné javy ako blesky zdržovali Egyťanov od útoku na vyvolený ľud. Šťastný koniec pozná skoro každý: všetci Hebrejci prešli cez more a faraónové vojská sa v ňom utopili.
Druhý diel filmu sa už odohráva mimo územia Egypta. Je v ňom plno scén reptania a vzbúr detí Izraela proti Mojžišovi a nasledujúce Božie tresty. Po Egypťanoch, inkasujúcich biblické rany, sú teraz na rade - pre vlastnú neposlušnosť a neveru - samotní Židia. Spomeniem oheň, ktorý vzbĺkol v tábore; Miriam, Mojžišovu sestru, postihnutú malomocenstvom, no po siedmich dňoch uzdravená. Alebo Korachova vzbura, kde vzbúrencov pohltila zem.
Azda najhorším trestom bolo "očisťovanie" izraelského národa od zlatého teľaťa, ku ktorému "dokopali" Árona reptajúci Židia (2.Mojž 32.kap). Vraj to mal byť symbol všemohúceho, okolo ktorého spievali a tancovali, a s ním na čele by mali kráčať do Kanaánu. Rozhnevaný Mojžiš rozbíja dosky zákona a Levíti zabíjajú neverných spolubratov. "Kto je s Hospodinom, nech je na mojej strane !".... a nože, meče už pijú krv. Ľavicoví humanisti toto "prečisťovanie" môžu považovať za brutálny náboženský fundamentalizmus, ale nech aj oni uznajú, že zvrchovaný Boha má právo trestať svoj ľud.
K utešenejším scénam patrí aj návšteva svokra Jetra u Mojžiša, keď ten táborí s ľudom na púšti. Ten prijme Jetrovu radu o ustanovení sudcov, čo ho značne odbremení. Opäť príklad ako nežid s vierou v pravého Boha môže priniesť dobro vyvolenému národu. Na rozdiel od biblickej predlohy (2.Mojž 18.kap) Jetro neprivádza so sebou Mojžišovu ženu Cippóru s dvoma synmi. V inom filmovom spracovaní sa Cippóra dokonca bolestivo odlúčila od Mojžiša. Jednako len krajšie by bolo, ak by ukazáli, ako sa Moše zvítava aj so svojou ženičkou a detičkami.
Veriaceho diváka by mohlo zaraziť, že pre "malé" pochybenie Mojžišnevstupuje do zasľúbenej zeme. Mojžišovi chýbala viera, keď mal zoskaly privolať vodu pre nespokojných Izraelcov. Len bez viery udrel,napriek tomu Hospodin dal, že voda vytryskla. Ale mal už "priekak",maloverný vodca. Nuž čo, na Mojžiša, Božieho muža na čele svätéhonároda izraelského, boli položené podstatne vyššie nároky. Ja osobneľutujem, že po mnohoročnom trápení s frflajúcim dedičným potomstvomAbraháma-Izáka-Jákoba mu pre vlastnú chybu vstup do zeme ušiel. Tenvykonal židovský národ až pod vedením Jozueho, ktorého Mojžiš ustanovilza svojho nástupcu.
Ako pri futbale televízny divák drží palce svojim hráčom na ihrisku, tak kresťanský sionista pri takýchto príbehoch drží palce Židom, aby s vierou konali v daných situáciach to, čo majú konať. Či nereptať, či Mojžiša poslúchať, či proti nepriateľom odhodlane bojovať, či púšťou kráčať. Osobne mi chýbal aj zobrazený boj s Amalékom, divokým púštnym kmeňom, pri ktorom Mojžiš musel mať ruky zdvihnuté nad bojujúcimi masami, aby Izraelci víťazili. Vykladači v tom vidia aj duchovný, modlitebný zápas, zvedený so satanskými mocnosťami, stojacimi za Amalékom, národom, na ktorý Hospodin uvalil hubiacu kliatbu.
Posolstvo filmu zostáva pre mňa nadčasové a zároveň nádherné: Tak ako Boží vyvolený národ vychádzal svojho času z Egypta do zasľúbenej zeme, tak Hospodin svoj ľud opäť zhromažďuje vo svojej biblickej domovine. Nejaký podobný zápas s pochybovaním a obnovovanie viery čaká Izrael a celý svet v spojitosti (druhým) príchodom Mesiáša, s ktorého identitu si je kresťanstvo isté.
