Treba zdôrazniť, že do areálu sa nedá dostať inak, ako cez určené brány, kde strážnici kontrolujú obsah tašiek. Univerzitný komplex je dobre ohradený plotom, a na mnohých miestach je aj ostnatý drôt. Avšak pri troche šťastia sa dajú nájsť v bezpečnostných prekážkach "slabšie miesta".
Poďme s udalosťami po poriadku.
.Pri vchode
Pri hlavnej bráne sa zhromažďovali ľudia. Keďže vždy nosím so sebou fotoaparát, odfotil som situáciu. Nie je to prvý krát, čo študenti štrajkujú a pri uzavretých bránach sa kopia hromžiaci ľudia.
Keď som zistil, že sa dnu nikoho nevpúšťajú, vošiel som na vedľajšie parkovisko, patriace športovému centru. To je oddelené od univerzitného pozemku betónovým plotom, na ktorom je ešte pletivo s ostnatým drôtom.
Išiel som pozdĺž toho plota - a našiel slabé miesto pri stúpaní múru ! Dokonca pri plote bola betónová tvárnica, ktorú tam niekto, kto tadiaľ asi tiež preskakoval, predtým položil.
Ľahko som sa vyškriabal som na múrik a opatrne prekročil pletivo (ostnatého drôtu tam bolo našťastie málo). Potom som zoskočil dole a bol som v areáli univerzity !
Od radosti som zvolal, zdvihnúc ruky víťazne hore - a tu si ma hlúčik študentov, posedávajúci a postávajúci za touto bránou na fotke, všimol (miesto môjho prieniku cez múr je až vyššie vľavo).
Boli odo mňa vzdialení asi vyše 100 metrov.
Lenže čo sa nestalo - jedna študentka v červenom tričku začala po mne niečo v ivrite vykrikovať a rozbehla sa za mnou !
Ja, beťár, som vzal nohy na plecia a dosť rýchlo jej zmizol z dohľadu. Vošiel som na chvíľu ukryť sa do blízkej budovy fakulty a vydýchal sa tam. Upratovač, ktorý tam bol, sa na mňa chvíľu nedôverčivo pozeral. Asi mu nešlo do hlavy, čo tam robí ten zadychčaný chlapík.
Potom som sa pokojne vybral do budovy nášho inštitútu, kde som sa najskôr pustil do písania toho článku.
.Dozvuky
Haleluja, takmer nič sa mi pri "akcii" nestalo ! Iba maličký šrámik na pravej ruke, krvička mi rýchlo zaschla. Gate, tričko sú poriadku, len malá špinka je na nich. Pritom som mal na chrbáte batoh, na nohách sandále, a za opaskom foťak a mobil.
Sebrakriticky musím priznať, že s mojou fyzickou kondíciou to mohlo byť aj lepšie. Ale plávanie a posilňovanie v športovom centre nie je špecializácia na šprinty.
Možno by som mal aj napísať mail na administratívne oddelenie, ktorý má pod palcom zahraničných stážistov, a "vyklopiť" im to. Šéfovi to isto poviem, keď príde - ak sa sem dnes vôbec dostane.
Inak takýto prienik nie je prvý. Pred nejakým časom pri podobnom štrajku som ja a päť iných osôb prešiel popri inom vchode cez zakázanú zónu. Prekážkami boli kríky, ostnatý drôt a malý múrik. Vtedy mladík vyšiel na múr a podával ostatným ruky. Keď som sa vydriapal na múrik aj ja, tiež som pomáhal ostaným vyteperiť sa hore. Svorne sme sa do areálu dostali.
Najhoršie na dnešnom štrajkovom dni je, že z areálu je cesta len von; vstup dnu je blokovaný študentami. Neviem ani, či bude kantína v prevádzke. Asi budem aj hladný....A ešte som chcel ísť do športového centra a vrátiť sa potom na pracovisko.
."Žehnať budem tých, čo teba žehnajú..." (Gen. 12:3).
Židia moji milení, ja vás mám rád, a vždy sa snažím rešpektovať pravidlá v zasľúbenej zemi. No keď študentov zachváti revolučný štrajkový ošiaľ, boží, osvedčený poriadok sa naruší a preto teba konať pre obnovenie dobra.
Celé počínanie som myslel dobre - horlil som, aby izraelská veda prekvitala ! Preto mi bolo treba dostať na pracovisko. Bárs aj pololegálne.
