Reťaz zážitkov sa začala pri internáte.
V oddelených priestoroch našej ubytovne "Beit Milman" bývajú chasidskí Židia. Majú osobitný vchod s pamätným kútikom", pripomínajúcim známeho rabína. Fotené cez sklo.
A tu je ohník, založený kúsok od internátu, v ktorom tito nábožní Židia spaľovali zvyšky potravín, používajúcich kvas - tzv. chamec, ako prípravu na sedem dní trvajúci sviatok nekvasených chlebov (hebr. chag ha macót, stručne macót).
Pre kresťanov je kvas symbolom hriechu. Apoštol Pavol v liste o tom píše (1.Kor. 5:6b-8) "Či neviete, že málo kvasu nakvasí celé cesto? Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom, veď ste nenakvasení, lebo aj náš veľkonočný Baránok, Kristus, bol [za nás] obetovaný. Preto slávme sviatky nie v starom kvase, ani v kvase zlosti a nešľachetnosti, ale ako nenakvasení v čistote a v pravde."
Aj ja som sa v ohníku zbavil svojho starého chleba (vidno ho na fotke).
Jeden starší brat vo viere, ktorý tam bol, mi ukázal v Sidure (židovská modlitebná knižka) príslušný text. Čas na zbavenie chamecu zo židovských domácností bol asi do jedenástej dopoludnia.
Inak zaujimavo sa s biblickým prikázaním odstrániť kvasené (Ex. 12:15,18-20) vysporiadali v izraelskej armáde. Dočasne predali psov a s krmivom nežidovi, ktorý ich po skončení sviatkov zase predá späť armáde. Keď sa chamecu nedá inak zbaviť, tak aspoň počas sviatkov nesmie byť vo vlastníctve Žida.
Po spálení chamecu som potom zamieril do potravín, kde mnohé regále s "nekošér" produktami pre Paschu boli zakryté. Obvyklý kvasený chlebík nebol v predaji, počas sviatkov je nahradený nekvaseným, zvaným maca. Na ňom budem počas celých siedmych dní sviatku.
Keďže v obchode mi nedovolili odfotografovať zakryté poličky, ukážem aspoň fotku automatu na "nekošér" sladkosti z nášho internátu.
Poobede ma autom zobrali na sederovú večeru, ktorú vo svojom dome pripravil mesiánsky manželský párik z našej kongregácie.
Išli sme do malého mestečka Ariel, nachádzajúcom sa na spornom území tzv. Západného brehu. Meno Ariel znamená "lev Boží".
Stihol som sa trocha prejsť mestečkom, tu je pohľad na jednu jeho ulicu.
Na kopci vidno vojenské stanovište izraelskej armády.
A tu hľa je dom, v ktorom sa konala náša pesachová večera:
Pohľad na stôl, kde vidno víno, sviečky, či tanier s tradičným sederovým menu. Ospravedlňujem sa za začiernenie očí stolujúcich (nemám súhlas na zverejenenie ich tvári na internete).
Slovo seder značí poriadok. Je zachytený v príručke k sviatku, nazývanej Hagada.
Séria obradov pri večeri sa začína sa zapálením sviečok s prednesením požehnanie. Jedlá majú v nej svoju symboliku, rozpráva sa biblický príbeh predivného vyslobodenia Židov z Egypta.
Pre Židov je v centre sviatku príbeh oslobodenia z otroctva, kedy počas ich veľkej noci anjel zhubca pobil desiatou ranou všetko prvorodené v Egypte a prinútil zatvrdnutého faraóna, aby prepustil vyvolený národ.
Pre mesiánskych Židov Pesach pripomína aj vyslobodenie z otroctva hriechu, pričom paschálny baránok symbolizuje Ježiša Krista ako dokonalú obeť za hriech ľudstva.
Pre kresťanov je tiež dôležité, že Ježiš Kristus ustanovil sviatosť Večere Pánovej, ako ju nazývajú luteráni, na základe svojej poslednej paschy s učeníkmi. Zaoberá sa tým teológ Andrej Mátel vo svojej práci.
Niekedy sa zvykne poukazovať na podobnosť spomínaných židovských sviatkov s vtedajšími nomádskymi zvykmi. Tento liberálny prístup vyvoláva dojem, že za prikázanými sviatkami Pesach/Macót v Biblii sú pohanské rituály. Ja ako starý fundamentalista zase vravím, že aj napriek mnohým podobnostiam medzi biblickými a pohanskými religiozitami tie zo svätého Písma pochádzajú od pravého Boha.
