"Klaniame sa duchu telocvične", počul som raz vysloviť po tréningumalého chlapca, ktorý takto svojsky okomentoval po tréningu úklony telocvični pri vchádzaní a vychádzaní. Má kus pravdy. Ktorému duchu, či energii sa klania, presne neviem, no isté je, že ide o rituál z východného pohanstva.
Mnoho bratov a sestier (v Kristu) má preto všeobecný názor, že karate (a zrejme aj iné bojové umenia z tamtej oblasti) je napojenéna východné náboženstvá, a preto by ho kresťan nemal vôbec cvičiť. Naozaj nemal ? Je to všetko len o démonických vplyvoch, ktorým cvičenci podliehajú ?
Ponúkam prehľad niekoľkých "vygúglovaných" stanovísk kresťanských skupín bojových športov. Dajú sa nájsť zoskupené v obsiahlej stránke "Sieti kresťanských bojových športov" ("The ChristianMartial Arts Network "). Ich mottom je "bojovanie Božích bitiek skrze Pána Ježiša Krista".
.Americkí križiaci
"Križiaci veria, že Boh dal každému talent a tento má byť využitý v pre Jeho službu (Kol. 3:17 )", stojí v princípoch viery "križiakov", kresťanskej skupiny bojových umení, ktorá ich používa ako atrakcie na pritiahnutie ľudí, aby im zvestovala Evanjelium.
"Východná filozofia bola zo školy odstránená a nahradená kresťanskými princípmi.", stojí ďalej.
"V tradičných kurzoch karate sa študenti s nižšími hodnosťami klaňajú študentom s vyššími technickými stupňami. Členovia našej školy sa klaňajú jedine Ježišovi Kristovi v modlitbe.", je stanovisko k tradičnému klaňaniu. .Kanadské "Karate pre Krista"
"...usilujeme sa osláviť Boha, zatiaľ čo rozvíjame bojové zručnosti", stojí na ich internetovej stránke (Karate for Christ). A samozrejme, aj vymenované doktríny kresťanskej viery: uznanie vlastnej hriešnosti, potrebu prijatie Ježiša Krista ako osobného Spasiteľa.
Na to, aby deti/cvičenci získali technický stupeň (farba opasku) sa musia naučiť nielen kopať a udierať, ale aj veršíky z Biblie.
Na obrázku (z ich web-stránky) predčítava brat-tréner, ako ho môžem takto nazvať, z Biblie.
V článku o kresťanskom karate jeho autor na obhajobu o.i. píše:
"Je karate príliš násilné, aby sa skombinovalo s Ježišovým učením o láske ? Ak sa zneužije, áno."
"Čo nám hovorí Biblia ? Je mnoho príkladov v Starom Zákone, kde Boh podporuje svoj ľud v boji. Izraelci museli bojovať a poraziť svojich nepriateľov, aby získali Zasľúbenú zem (Joz. 5:13-12:24 ). Samson zlikvidoval tisícku Filištíncov čeľusťou z osla potom, čo na neho zostúpil Duch Boží (Sud. 15:14-15 ). Ako mladý muž Dávid volal k Bohu a porazil giganta Goliáša (1.Sam. 17:45-51 )...Boh, zdá sa, nemá problém použiť silu, aby zvíťazil nad zlom." .Ako to "poriešili" Židia
Aby som nevynechal starších bratov vo viere: veľmi zaujímavé je bojové umenie, ktoré sa traduje v rodine chasidského Žida Jehošua Sofera, zvané Abir.
Inšpirovaný príkladom z východu, kde k filozofii či náboženstvupridali kopanie, udieranie (alebo naopak), aj on “namiešal” rôzne bojové techniky a pridalich – k chasidskému judaizmu. Táto videoreportáž ukazuje židovských cvičencov, certifikáty od niekoľkých rabínov, čítanie z hebrejskej Biblie (Starý Zákon) pred tréningom. Z reportáže sa dá dozvedieť, že Soferovi príbuzní boli osobnými strážcami prvého jordánskeho kráľa.
Otcovia Abiru techniky utriedili - nie podľa zvierat ako na ďalekom východe- ale podľa dvanástich kmeňov Izraela a ďalších symbolov judaizmu, ako stojí vo Wikipedii. Hmm...že by sa z toho inšpirovali aj kresťania a podelili prvky bojových športov podľa evanjelistov, apoštolov, svätcov ? Či nebodaj podľa zastavení Ježiša na krížovej ceste ?
.Zhrnutie
Z vyššie uvedeného vyplýva, že človek (cvičenec) má slobodu v tom, aké duchovné princípy v rámci tej-onej činnosti bude vyznávať.
Myslím, že toto je hlavný odkaz pre fundamentalistických kresťanov, ktorývšetko východné zvyknú paušalizovať. Treba veci správne rozpoznať a odfiltrovať, a naše júdeo-kresťanské dedičstvo ponalepovať na importované dobré veci, kuktorým karate rozhodne patrí.
Podľa mňaby sa veriaci človek mal vyhnúť len tým formálnym úkonom, ktoré súvisia s nábožensko-filozofickými príncípmi. Jeto napríklad (čerpám z vlastnej skúsenosti) klaňanie sa telocvični pri vchode a rituálny pozdrav na začiatku v sede(seza) s poklonením sa zemi. Všetko ostatné – údery, kopy atď – jeúplne neutrálne.
Pokloniť sa trénerovi, či spolucvičencovi pre zápasomje zase prejavom úcty k osobe, typickej pre ázijskú kultúru. Nestretol som sa ešte, že by tréner prikazoval cvičencov, čomu majú veriť a aké dogmy majú vyznávať. A tiež nič nebráni veriacemu cvičencovi pomodliť sa pred tréningom, či prečítať si z Biblie (ako to občas robím ja).
Ešte ako Slovák "národniar" radšej počítam opakovania cvikov po slovensky a nie po japonsky, trénera oslovujem "pán tréner" (alebo jednoducho Miro), a nie "sensei".
Inak keď som bol v Izraeli (viď článok), všetci karate trénujúci Židia, ktorých som tam stretol, boli sekulárni a klaňali telocvični pri príchode a odchode. Len ja - gój, veriaci v Boha Izraelovho vteleného v Ježišovi Kristovi, som sa vždy poctivo dotýkal mezuzy, a tak vzdal úctu Božiemu zákonu starších bratov vo viere - Tóre Izraela.
