Včera večer (nedeľa 9.11 - v Izraeli je to prvý pracovný deň po sabate) sme mali dobrý tréning karate.
Klasika štýlu shito-ryu - cvičili sme chôdzu v hlbokom postoji "zenkusudači", dopĺňanú údermi rukami a priamym kopom vpred (tzv. "maigeri"). Ako vžy, vychutnal som si cvičenie plnými dúškami do vyštípania očí potom a úplného zamokrenia úboru.
Avi, tréner, nám všetkým o.i. dal klikovať na pästiach na zámkovej dlažbepred športovým centrom pri Tel Avivskej univerzite. Aby nás naučildisciplíne. V pohode, veď nás nebil a sám nám išiel príkladom - kľukujúc na pästiach udával tempo, počítal. Treba aj takto posilňovať prsné svaly.
Ale k veci: z tréningu som sa vrátil do pracovne univerzity "nažhavený", sporadicky dávajúc vzduchu údery päsťou (nikto ma pritom nevidel :).
Otvorím internetové spravodajstvo a čo nevidím - mnísi sa pobili v starobylom jeruzalemskom kostole !
.Arménska cirkev, dovoľ mi biť sa za teba !
Áaaach, vidieť to video (viď link v súvisiacom článku) bolo pre mňa, zapáleného karatistu, zážitkom a inšpiráciou zároveň. Ten arménsky klerik v červenom sa bil rýchlo, disponoval aj fyzickou silou, ale chcelo by to dotiahnuť techniku. Akýsi mních, hajzlík, ho zozadu udrel a chytro sa potom stiahol. Ech, krytie sa zo zadu bratovi zlyhalo.
Grécko-ortodoxný mních v čiernom sa zameral len na obranu. Veď tam bol, vtákopysk, len na blokovanie a provokovanie svätej arménskej procesie, konanej pri výročí nájdenia Kristovho kríža svätou Helenou.
Takto si veci v hlave premietam:
Rozhodnutý som - posilním v tomto nerovnom zápase arménsku cirkev v Svätej zemi Izraelovej. Tá sa mi zaľúbila.
Vyberiem sa do Jeruzalema na ich patriarchát. "Pochválený buď Kristus Pán!", pozdravím takto otca Pakrata, a ponúknem sa mu za mnícha-strážcu/bojovníka. Že ľúbim svätú arménsku cirkev (hoc doma som pokrstený katolík, prestúpivší k luteránom ), že len ona má právo ovládať baziliku Svätého hrobu.
Pravdaže, prevediem veľadôstojnému páterovi nejaké techniky z karate, aké učili v rodnej Prievidzi (Miro-pozdravujem klub!) a tu v Izraeli (Avi, thanks).
Otec Pakrat ma objíme, pochváli môj zápal za jedninú pravú arménsku cirkev a zavedie k bratom mníchom. Oblečiem si mníšku róbu (akýsi klon kimona), do ruky mi dajú kadilo, a vyberieme sa v procesii ku Kristovmu hrobu, ktorý žiarlivo stráži grécko-ortodoxná strana.
Áleluja, áaleluja...spievame, knísavo pochodújúc v arménskej procesii smerom k Edikule - momumentu nad Kristovým hrobom. Na čele máme transparent našej svätej cirkvi, na krkoch máme kríže a medailóniky so Spasiteľom a Pannou Máriou. Kadidlá šíria arómu.
No cestu nám zatarasia grécko-ortodoxní mnísi a nepustia nás ďalej.
Vtedy odkladám kadidlo a nábožnú pieseň v mojim perách rýchlo vytlačí burácajúci výkrik kiááaai .... Sťa biblický hrdina v ére zápasiacich cirkví pribehnem dopredu, mníchovi v čiernom dávam dve päsťou do bradatej tváre, doplnej kopom do brucha...a poriadna ruvačka v kostole sa začne.
...až naše bitkárske bláznenie preruší izraelská polícia, ktorá sa o chvíľu prirúti do baziliky....
