Keďže času nebolo veľa a chceli sme stihnúť všeličo, vo štvrtok popoludní sme sa autom vybrali do Starého Smokovca, kde sme plánovali prespať v jednom exercičnom dome. Cesta ubiehala v pohode, ale keď sme už potme prichádzali do našich veľhôr, bolo nám neveselo. Od minuloročnej kalamity sme pod tatranskými končiarmi ešte neboli a hoci toho už v tme nebolo veľa vidieť, dôsledky veternej smršte boli neprehliadnuteľné.
Na druhý deň sme už o šiestej ráno sedeli v autách a vybrali sa smerom na Mníšek nad Popradom. Cez hranicu to nebol ráno žiaden problém. Ten sa začal až potom - a nebol len jeden. Totiž, zbytočne sme mali poľskú automapu, značenie ciest je veľmi zlé. Vozovky sú podobné ako u nás (aj keď ma prekvapili niektoré riešenia: cesta je zúžená len do jedného pruhu - nie na chvíľu, na stálo...), ale smerové dopravné značky vás isto-iste nenavedú správnym smerom. Možno v tom majú Poliaci logiku, ale my sme na ňu neprišli.
Prvým zastavením ešte za rannej hmly bolo mestečko Stary Sącz, kde sme sa chceli pozrieť na pápežský oltár. Svätý Otec Ján Pavol II. tu 16. júna 1999 vyhlásil za svätú poľskú kráľovnú, ženu, ktorá je príkladom spojenia manželského života a čistoty - sv. Kingu (1234-1292).
Na upravenom priestranstve je drevená poschodová stavba s oltárom, na ktorom pápež slávil svätú omšu. Spod oltára vyteká voda ako realizácia Jn 7,37 - prúdy živej vody. Zozadu je malá pamätná miestnosť venovaná už spomínanej kanonizácii, ale nájdete tam napr. aj pápežovu lyžiarsku výstroj s bielou vetrovkou alebo jeho prvé solideo (biela čiapočka), ktoré mal na hlave v deň zvolenia za Petrovho nástupcu.
Krátko sme sa potom ešte zastavili v sanktuáriu sv. Kingy, kde sú jej telesné ostatky.
Zo Starého Sączu sme išli smerom na sever a plánovali sme zastaviť sa v osade Tropie. Dostať sa tam nebolo celkom jednoduché, museli sme sa preplaviť na kompe cez jazero (aj s autami). Práve v Tropie začínal svoje účinkovanie svätý Andrej-Svorad, ku ktorému sa neskôr pridal aj sv. Beňadik.
Títo pustovníci potom prišli aj do Nitry a svoju životnú púť skončili na Skalke pri Trenčíne. Veľmi ochotný kňaz výborne hovoriaci po slovensky nám vysvetlil a poukazoval niekoľko miestnych zaujímavostí, o.i. napr. aj torzo duba, v ktorom podľa tradície sedával sv. Andrej-Svorad, keď mal okolo tela bodce a okolo hlavy uviazané kamene, čo mu zabraňovalo zaspať, keď chcel celú noc prebdieť na modlitbách. Kostolík z 11. storočia postavený krátko po smrti sv. Adreja-Svorada k jeho úcte má jednu zaujímavosť: na boku je (teraz už zamurovaný) okrúhly otvor, akési okno, cez ktoré mohli bohoslužu sledovať verejní hriešnici; nesmeli sa teda zúčastňovať omše vo vnútri kostola. Miestni kňaz s úsmevom pripomenul, že aj dnes zvykne stáť pred kostolom cez omšu dosť ľudí, možno sa vo svojej "pokore" považujú za "nehodných".
Okolo jedenástej predpoludním sme sa vybrali do Kierlikówky , kde sme kúpili nejaké tie už spomínané bohoslužobné rúcha. Naspäť sme chceli ísť smerom na Mszanu Dolnu a Jablonku, zablúdili sme však až do okolia Noweho Targu (vďaka "úžasnému" značeniu, ako som už spomínal na začiatku). Napokon sme sa predsa len dostali späť do rodnej vlasti. Tých spolu takmer 700 kilometrov dosť unavilo, ale bolo to rozhodne zaujímavé.
