Štrajkovali, lebo vraj (podľa tlačovej správy) majú slabé pracovné zmluvy, čiastočné úväzky, nepravidelný pracovný čas a „biedne“ mzdy. (To ako tie minimálne 5 násobne vyššie platy ako mám ja sa im zdajú prinízke?) Ale späť do jedálne. Pri vstupe, na rozdiel od iných častí budovy vás skontrolujú, či môžete v čase obeda ísť na obed. Vraj preto, lebo sem, pre dobrú stravu, chodili na obed aj ľudia z iných inštitúcií a jedáleň sa neúnosne prepĺňala. Takže, ak nepracujete priamo v budove alebo nejdete na obed s poslancom, musíte si počkať do 13:30. Výber jedál je podľa mňa veľmi slušný. Husacie stehno, cestoviny a la italiano, vegetariánske jedlo, klasické grilované kurča, rôzne špeciality ako dary mora... K tomu polievka alebo šalátový bar a za toto zaplatíte od 5 do 10 €. V centre za 5 € dostanete malé pivo a hranolky (bez kečupu).
Jedlo nielen dobre vyzerá, ale za tie peniaze sa môžete naozaj slušne napapať. Aj keď tí, pre ktorých je táto jedáleň „domácou“ hovoria, že človek po 2 týždňoch zistí, že sa menia len farby a chuť ostáva rovnaká. (Ale lepšie ako u nás - výzor ostáva, len chuť sa zhoršuje.) Zaujímavosťou aj pre miestnych boli hlasité výzvy v druhý deň štrajku na solidárne mávanie štrajkujúcim za oknami jedálne. Ale neviem, či im to veľmi pomohlo. Pozitívne na tom celom bolo, že napriek štrajku sa dalo v pohode a chutne najesť. Po obede ešte káva a späť do práce...
Na prízemí EP nájdete okrem služieb ako sú banky (je tam aj tá, ktorej sme boli toľko dlžní), holičstvo, suveníry aj bruselskú informačnú kanceláriu. Dajú sa tam zakúpiť sprievodcovia do vrecka, mapy... Ale ak nechcete platiť (kto by chcel), keď si vypýtate, dostanete celkom schopnú mapku Bruselu a jeho centra, a keď budete šikovní, nájdete aj dobrú mapku verenej mestskej dopravy. Mimochodom, ak ešte stále neviete, kde v Bruseli sa nachádza EP, z týchto mapiek sa to po chvíli štúdia dozviete - zástavka Luxemburg. Vyzbrojení týmito dvoma mapkami môžete vyraziť ako turista do mesta. (Pozor: aj keď máte mapky dve, sú urobené tak, aby ste sa dozvedeli čo najmenej a boli nútení si poriadnu mapu kúpiť. Ale ak sa posnažíte a budete pozerať naraz do obidvoch, to čo potrebujete, s použitím vlastných nôh nájdete.) Ak by ste vyrážali od EP (z letiska obyčajný autobus so špeciálnou tarifou 3 € sa dostanete na Schuman), tak centrum prejdete za 1 deň celé peši. Ak chcete ale vidieť Atómium, je dobré mať k dispozícii dopravu (metro, bus, električky). Najrozumnejšie vychádza jednodňový lístok za 3,niečo € a nemusíte sa báť kombinovať a prestupovať.
Keď už sme pri tom Atómiu (stanica metra Heysel), momentálne je nedostupné pre rekonštrukciu až do konca roku 2005. Avšak aj pohľad zvonku na tento obrovský model atómu železa stojí za to. Rekonštrukcia je postupná, takže vidíte aj ako to vyzeralo doteraz, a o čo krajšie to bude po rekonštrukcii. Ja som navštívil aj tzv. Mini-Europe v areáli Bruparck, ktorý je hneď medzi stanicou metra a Atómiom. Nechcem odporúčať, ale po prvotnom sklamaní som mal pocit, že tých 11 € za to naozaj stálo. (Odporúčam návštevu v dvojici. Môžete si stať za niektorú figurínu a prepožičať jej svoju tvár, ale ťažko sa aj "pózuje" aj fotí naraz.) Slovensko tam svoje miniatúry zatiaľ (20.4.2004) nemá, ale môžete si prečítať základné informácie (že 1 € = 41 SKK) a pustiť si slovenskú hymnu. Ak vás to trošku poteší - prázdne miesto majú aj "susedia" Maďarsko a Česko.
V centre mesta je na čo pozerať (predovšetkým hlavné námestie Grand-Place), ale dva dni na to bohato stačia. Určite vás prekvapí „Cikajúci chlapček“ (Manneken-Pis), v turistických sprievodcoch vyznieva ako "socha slobody v NY", a to je práve dôvod prečo prekvapí, z môjho pohľadu je to bežná mestská fontánka, zastrčená v obyčajnom kúte obyčajnej ulice. Belgicko má okrem čokolády dve gurmánske špeciality, ktoré vraj stoja za to: pivo a hranolky. Pri hranolčekoch si dokonca robia nárok na prvenstvo, ale ich chuť sa nevymykala štandardu. Pri pive je to zaujímavejšie – pri 120 druhoch si zrejme vyberie každý (aj ja som sa dal prehovoriť na svoje prvé pivo v živote – bolo jahodové).
Takže vďaka Bohu, som po opísaných „neopísateľných“ zážitkoch zasa doma. Niekto tam hore sa zasa úžasne o mňa postaral a ja som sa zasa len čudoval, čo sa okolo mňa deje: výhra v súťaži (náhoda je blbec), článok v novinách (ale to by mi veľmi nepomohlo), starý známy (tiež sme sa spoznali vďaka Šéfovi), pán Mikolášik (a jeho otvorené srdce pre Pána) a to celé neuveriteľne „šité na mieru“ pre dva dni môjho života. Vďaka.
Na záver jedna rada do života: ak vám niekto zadarmo ponúka letenku do Bruselu – a vy neviete čo s ňou, určite ju neodmietnite. To len Boh vám chce urobiť malú radosť.
koniec
M&Co.
Ako ste uz isto postrehli podľa signovania (podpisu) tento text nie je môj vlastný, v Bruseli bol môj spolužiak, ale poprosil som ho, či by sa s vami nepodelil o svoje zážitky a on to rád urobil. Ďakujem mu za to a verím, že text sa páčil.
