Po ceste sme sa ešte stavili pri maličkom kostolíku, kde je vraj stĺp, pri ktorom boli spolu mučení svätí Peter a Pavol (z historického hľadiska je ich stretnutie pri takejto "príležitosti" azda nepravdepodobné). Stiesňujúci priestor väzenia s nízkym stropom dodával ale pocit autentickosti aspoň miestu.
Vo veľkej bazilike zvanej Svätý Peter v okovách je v "konfesii" schránka, v ktorej sú podľa tradície uchovávané okovy z rúk väzňa Petra. Peter bol Ježišovým apoštolom (v evanjeliových zoznamoch apoštolov je vždy na prvom mieste), pochádzal z Betsaidy. Po Kristovej smrti a nanebovstúpení sa stáva predstaveným apoštolského zboru. Podľa doloženej kresťanskej tradície Peter pôsobil neskôr v Ríme, kde v roku 67 na Nerónovho prenasledovania kresťanov zomrel mučeníckou smrťou.
Okrem toho sa tu na pravej strane nachádza známa Michelangelova socha: Mojžiš.
Skoro popoludní sme sa vybrali najprv električkou a potom vláčikom na letisko Fiumicino. Ohlásený štrajk železničiarskych pracovníkov sa napokon nekonal, a tak sme mohli využiť spomínané cestovné prostriedky.
Na obrovskom letisku bola pomerne jednoduchá navigácia, k pultu "našej" leteckej spoločnosti sme trafili rýchlo. Dokonca sme sa tu stretli s niekoľkými Slovákmi, rehoľnými kňazmi, ktorí sa tiež vracali (zo štúdií) späť domov.
Lietadlo trochu meškalo, vraj muselo dlhšie dopĺňať palivo, ako sme sa neskôr dozvedeli od letušky. Ani príjemný vzhľad týchto slečien neubral nič môjmu nepríjemnému pocitu z letu. Ale skonštatoval som, že postupne by som si na to azda zvykol, aj keď príjemné by mi to isto nebolo. Aspoňže som sa tak kŕčovito nedržal sedadla.
Počasie bolo krásne, tak si pozrite pár zaujímavých fotiek z výšky asi 11 km pri rýchlosti 830 km/hod., pričom za okienkom bolo mínus 52°C.
Na Slovensku to už išlo dosť šikovne. Akurát som si pozabudol vziať svoju batožinu, ktorú vykladali neskôr z lietadla, ale priniesli mi ju prezieraví spolužiaci. Autom sme sa dostali do dediny neďaleko Trnavy, trochu sa občerstvili, nastúpili do svojich áut a odviezli sa do reality všedných dní.
Bolo to prekrásnych päť dní. Ďakujem Máriovi, Samovi a Vladovi, že sme si takto spoločne mohli oddýchnuť; vďaka Dušanovi, že nám pomohol s ubytovaním (a aj s množstvom iných vecí) a tiež Michalovi, že nás sprevádzal a porozprával nám kopec zaujímavého.
Áno, a vďaka Pánu Bohu, že nám to takto pekne (aj s výborným počasím) naplánoval a dal silu s radosťou prežiť.
súvisiace články:
Pondelok v Ríme - Vatikánska pláž
Utorok v Ríme - Z druhej strany Svätého Petra
Streda v Ríme - Pútnici a turisti
Štvrtok v Ríme - Koľko schodov je v Ríme?
