K
rátko po deviatej sme sa ale predsa len zbalili a zaniesli kľúče "starej mame". Tá, keď nás uvidela vo dverách svojho bytu (a zároveň kancelárie) sa zmohla len na ospravedlňujúci pohľad zopakujúc "mea culpa" - "moja chyba", čím narážala na včerajšie nedorozumenie. Veď sa nakoniec nič nestalo... Skontrolovali sme si, či máme všetko a zabuchli za sebou vchodové dvere napokon celkom príjemného hostelu.
Dnes sme chceli ešte pozrieť koridu. Teda nie doslovne: vo štvrtok naháňanie býkov asi nebýva. Ale v Katalánsku sa táto zábava ani príliš neusadila, nie je tu moc populárna. Predsa však budova na fotografii je koridou, a ako hlásal plagát, tuším o dva týždne tam nejaké tie býky smrť predsa len nájdu.
Potom sme sa nechali autobusom odviesť na pobrežie, kde sme sa ešte pokochali pohľadom na more a zaujímavú lanovku ponad prístav. Autobusom potom na hlavnú stanicu Sants a odtiaľ sme chceli ísť vlakom na letisko. Lenže jeden "ujo", čo stál pri turniketoch nám vysvetlil, že to nepôjde, nakoľko sa stavia nová rýchlodráha a na letisko jazdia autobusy. Tak sme napokon jeden taký našli, dvaja slušne oblečení "ujovia" nám skontrolovali lístky a čakalo nás takmer 50 minút dlhého a boľavého (pre moje nohy) cestovania preplnenými barcelonskými ulicami (neboli plné len autami, ale aj semaformi). Blažený to pohľad na v diaľke sa črtajúce letiskové haly.
Check-in bol bezproblémový (aj keď Róbert si chcel nechať batožinu naložiť do lietadla, lenže "teta" to nepochopila, a tak si ju naďalej musel vláčiť sám), kontrola takmer tiež. Nechali však Juraja, aby im otvoril svoj vak: prišiel vojak a decentne ho odviedol nabok. Tam Juro otvoril vak a ukázal mu malý reklamný deodorant Nivea, čo včera rozdávali v metre. Pravdepodobne na skenovacom monitore vyzeral ako obranný sprej, tak si to chceli skontrolovať...
Malý nákup v duty-free (aj keď pre cestujúcich v rámci EU nemá daňové zvýhodnenie žiadny efekt): zohnať napr. čokoládu Made in Spain je náročnejšie, ako som si myslel. Napokon to boli aspoň dezerty s nápisom v španielčine, aby som mal čím obdarovať mamičku, keď sa mi tri dni starala o auto. Naložili náš do autobusu a my sme si mysleli, že máme vyhrané. Ale celkom ešte nie.Autobus zastavil vedľa nášho lietadla, no dvere sa neotvorili. Rozmýšľali sme, čo sa deje; hádam čakáme aj na ďalší autobus. Ten o chvíľu prišiel, ale dvere zostali zatvorené aj na ňom. Potom prišli letiskoví zriadenci a posunkami nám naznačili, že máme ostať vnútri, pričom sa otvorili autobusové dvere
(aby sme mali aspoň vzduch :-). Po chvíli prišlo auto, z ktorého vystúpila jedna slečna a vymenila s nejakou ďalšou, čo prišla naším busom a auto odfrčalo. Žeby toto bola chyba? Nič sa však nedialo, čo dávalo priestor na špekulácie typu: aha, tam dolu pod trupom niečo intenzívne kvapká... Zrazu z predných dverí lietadla po schodíkoch začali zostupovať dvaja muži v oblekoch (a oranžových vestách) s fasciklami v rukách. Keď oni nastúpili do auta, nám dovolili nastúpiť do lietadla. Tam sme sa od letušky
dozvedeli, že išlo o rutinnú kontrolu z miestneho letiska a prosila nás o prepáčenie. Ale napokon to pilot počas letu dobehol (11km výška, 860 km/h rýchlosť). Na Slovensku bez problémov, akurát si vyžadujú akýsi manipulačný poplatok za parkovisko, aj keď predložíte potvrdenie od SkyEurope (predtým to bolo úplne zadarmo). Večer sme potom boli všetci na svätej omši vo Vrakuni poďakovať sa Pánu Bohu za prekrásne chvíle.
Celkové náklady (po prepočítaní na jednu osobu):
- letenka: 1580,-Sk
- ubytovanie: 21,40 euro
- cestovný lístok (10 jazdový): 1,25 euro
- cestovný lístok (3 dňový): 13,25 euro
- vstupenka Sagrada Família: 9 euro
- nákupy v supermarkete: 8,09 euro
- akvárium: 15 euro
- vstupenka Katedrála: 4 euro
- suveníry, pohľadnice a pod.: 10 euro
spolu: 1580,-Sk + 81,99 euro = 4695,-Sk
