Môj zamestnávateľ ma každý mesiac "obdaruje" presne určeným počtom stravných lístkov (podľa pracovných dní; vždy sme sa so spolužiakmi smiali, že ako kňazi dostaneme plat od pondelka do piatka, ako keby sme v nedeľu nerobili - ale nie o tom som chcel). Keďže som ich mal už dlhšie v peňaženke, rozhodol som sa, že ich použijem. Vybral som sa do Tesca v Leviciach, kde som urobil celkom veľký nákup.
Na pás pri pokladni som vyložil najprv potraviny, na koniec pár drobností "nepotravinového charakteru". Predo mnou stál jeden mladý muž, avšak pokladníčka mi povedala, že čakajú na jednu zubnú kefku, že momentík... Dobre, o chvíľku priniesli zubnú kefku, čiarový kód pípol a mladík chcel zaplatiť - tiež stravnými lískami. Lenže tovar mal poprehadzovaný, a tak pokladníčka začala z bloku spočítavať na kalkulačke len potraviny. Napokon jej povedal, že to zaplatí darčekovými poukážami, čo sa aj stalo.
Prišiel som na rad ja. Oznámil som pani pokladníčke, že by som tie potraviny rád zaplatil stravnými lístkami. Ona mi však povedala, že je to možné len do hodnoty 500 korún. Na moju otázku, prečo je také obmedzenie len pokrčila plecami a povedala, že si časť môžem preložiť k vedľajšej pokladni. Lenže ja som to chcel zaplatiť všetko, tu a teraz. Tak som ju poprosil, nech je taká láskavá a zavolá mi svojho nadriadeného.
A tak som stál pri pokladni, opieral sa o nákupný vozík, tovar mal vyložený na páse a čakal, kto príde a ako mi to vysvetlí. O chvíľu priletel mladík v modrej košeli, ktorému som slušne povedal, že by som rád tento nákup zaplatil stravnými lístkami, načo mi on povedal známu frázu, že len do hodnoty 500 korún, že je to napísané vedľa pokladne. Oponoval som mu, že to nie je na začiatku predajne, teda som sa toto trápne obmedzenie dozvedel v poslednej chvíli a nemám tu iné "peniaze", aby som to zaplatil. Vzápätí sa ma mladík v modrej košeli spýtal, či je ten chalan so mnou (bol so mnou jeden miništrant, takže odpoveď bola áno). Povedal pokladníčke, že to môže rozdeliť na dva nákupy a odišiel.
Takže časť potravín "pípla", zaplatil som lískami a pár korún doplatil v hotovosti. To isté sa opakovalo s ďalšou časťou nákupu. Lenže na páse toho ostávalo ešte dosť, načo mi pokladníčka oznámila, že to boli už dva nákupy. Vravím jej, aby bola taká láskavá a nablokovala mi to aj po tretíkrát, je predsa trápne, aby som si to preložil k vedľajšej pokladni a zaplatil to tam. Urobila to, dostala ďalšiu päťstovku v stravných lískoch a napokon doblokovala tých niekoľko drobností, čo neboli potravinami.
Po 40 minútach som odtiaľ odchádzal zarazený. Načo takéto obmedzovanie? Nedalo mi to, a tak som sa zastavil pri "informáciách", aby som sa na to spýtal. Slečna v červenom mi milo oznámila, že je to nariadenie ich predstavených, vraj tam chodia nakupovať majitelia malých obchodíkov vo veľkom (relatívne), zaplatia stravnými lístkami a obchod (Tesco) na tom vraj prerába (isto, pár halierov, ktoré sú manipulačnými poplatkami so spoločnosťou "prevádzkujúcou" lístky, smiešne).
Ale čo s tým mám ja, obyčajný nakupujúci? Prečo som obmedzený aj ja? Dobre, obchod si môže stanoviť isté pravidlá a ja ako ten, ktorý chcem nakúpiť by som ich mal rešpektovať. Bol by som to ochotný, ak by som sa to dozvedel včas - ak by som si pri vchode prečítal tabuľku, že stravnými lískami sa môže platiť nákup potravín iba do hodnoty 500 korún. Potom si to zrealizujem tak, aby mi to vyšlo a nie až keď stojím pri pokladni s plným vozíkom, nájdem tam nakýto nápis.
Dúfam (možno naivne), že nabudúce tam už takýto nápis bude. Ak nie, naďalej budem trvať na tom, že ako slušný nakupujúci si vyžadujem slušný prístup obchodníkov.
foto v perexe: http://www.festo.com/INetDomino/files_servmgr/3192u_13.jpg
