Nerobím si nárok na nejakú recenziu, to by musel mať tento článok iný vzhľad. Krátko načrtnem dejovú líniu a potom by som chcel upriamiť pozornosť na niekoľko nezrovnalostí, ktorých sa autor dopustil. Uznávam tiež, že som nemal možnosť porovnávať originál so slovenským prekladom, takže mnou proklamovaná nepresnosť nemusí byť chybou autora, ale problémom prekladateľa.
Príbeh sa začína vo vedeckom centre zvanom CERN veľmi podobne ako Da Vinciho kód. Zvláštnym spôsobom je zavraždený popredný vedec. Na hrudi mu nájdu vypálené zvláštne znamenie - do popredia sa dostáva takmer zabudnutá skupina Iluminátov. Jej cieľ je jasný už niekoľko storočí: zničiť katolícku cirkev. Okrem toho sa snaží o vytvorenie jediného celosvetového štátu, akéhosi svetského Nového svetového poriadku. Hlavný hrdina, historik a vykladač symbolov Robert Langdon je zavolaný na pomoc pri riešení tejto situácie. Stretáva sa s vedcovou dcérou, ale ako sa neskôr dozvedáme, adoptovanou, nakoľko Leonardo Vetra bol kňazom. Robert spolu s Vittoriou odlietajú mimoriadne rýchlym lietadlom do Ríma, aby práve tu objasnili nejasnosti ohľadom novooživeného iluminátskeho rádu.
Podtón celému príbehu dáva hľadanie nádoby s antihmotou, ktorá by pri strete s hmotou spôsobila obrovské škody. Dianie dopredu ženie aj časomiera, nakoľko zvláštna nádoba vydrží bez napájania iba 24 hodín. Ilumináti sa rozhodli zlikvidovať štyroch dôležitých kardinálov, čo sa im napokon aj podarilo, hoci Robert, Vittoria aj vojaci švajčiarskej gardy celkom úspešne išli po starej ceste osvietenia iluminátom v pätách. Ako tieň nad dejstvom sa vznáša voľba nového pápeža, ktorá sa musí uskutočniť práve v tých hodinách. Robertovi spolu s Vittoriou a za výrazného prispenia médií, najmä televízie BBC sa podarí nie len odhaliť pozadie iluminátskeho rádu, ale aj skrývané tajomstvá Vatikánu.
Napokon sa všetko končí takmer happyendom, zlí boli porazení, tí, ktorí na začiatku vyzerali dobrí, ale napokon sa z nich vykľuli zlí tiež dostali, čo im patrí a poklady Vatikánu zničené nakoniec neboli.
Zaujímavou témou najmä prvých strán knihy je diskusia o dobrom či zlom využití antihmoty. Ide totiž o to, že vedcovi Verovi sa podarilo vytvoriť z "ničoho niečo" - teda "stvoril". Aby sme boli presný, z energie vytvoril hmotu. Autor knihy toto prirovnáva Božiemu stvoreniu niečoho z ničoho, podobne, ako to nájdeme opísané v Biblii. Lenže problém je v tom, že Vetra použil niečo (energiu v najväčšom urýchľovači častíc na svete s priemerom osem kilometrov) aby vytvoril niečo iné. Porovnávanie s Božou stvoriteľskou mocou (z ničoho niečo) teda neobstojí.
Trošku nešťastne, pri vysvetľovaní Veľkého tresku a vzťahu Genezis k prítomnosti veľkého zdroja energie, medzi vymenúvanie pojmov Boha, ktorými by sa akt stvorenia dal objasniť vsúva okrem slov Boh, Sila, Jahve aj slovíčko Budha, ktoré tam nepatrí. V budhizme totiž niet Boha (akokoľvek ho nazveme), Budha bol iba človekom, ktorý túžil po dosiahnutí dokonalosti.
Osoba, ktorá zohrá dôležitú úlohu v deji a Dan Brown ju nazýva camerlengo má tu zároveň aj úlohu osobného tajomníka pápeža. Toto sa mi zdá byť dosť vážna chyba tiahnuca sa potom celou knihou. Camerlengo je niekto úplne iný ako osobný tajomník. Úlohou camerlenga, ktorý je kardinálom (a Carlo Ventresca bol iba kňazom) je okrem iného oznámiť smrť pápeža a napokon meno novozvoleného, zvykne sa nazývať aj protodiakon. Úloha osobného tajomníka je odlišná, ide o najbližšieho spolupracovníka pápeža, ktorý, ako autor správne poznamenáva, ako jediný môže bez ohlásenia vojsť do pápežovho bytu. Celou knihou sa teda nesie toto zavádzania či vlastne nepresnosť. Skrátka Ventresca mohol byť buď camerlengo alebo osobný tajomník, isto nie oboje naraz.
pokračovanie
