VyVolených nesledujem, pretože nemám JOJku.
Ale v príprave na tento článok som si toho na nete prečítal až-až. Boli to články typu: o žiarliacej Barbi, pretože Vlada zaujímajú aj iné ženy; o Erikovi či vlastne Erike; o lesbičke Roky alebo o trápnom smútení za vojakmi zo spadnutého lietadla.
Odhodlal som sa aj k niekoľkým zostreamovaným záznamom.
V tomto nie som extrémista, nech si v telke pozerá každý čo chce. Len nech si skúsi odpovedať na otázku, čo mu to dáva. Pozerať na to, ako niekto celý deň (ne)robí to isté a večer o tom rozpráva sa mi zdá jalové.
Neviem kto a čím je obohatený pri sledovaní tohto programu, tuším je to len JOJ a realizátor SMS hlasovania. Divákovi tento program nemôže dať nič poriadne. O dôstojnosti súťažiacich, ktorí nechajú po sebe šliapať tým najprimitívnejším spôsobom je zbytočné hovoriť.
Jedna ovečka z farnosti zablúdila do cudzieho košiara. Ono to vlastne nie je ovečka, ale baran. Nie je mi to celkom jedno, lebo tlieskať do štúdia mu chodia aj miništranti.
