V tradičnej predkoncilovej liturgii sa ľudia zapájali do liturgie skôr sporadicky, viacmenej sa nábožne zúčastnili na svätej omši. Ale pravdou je, že sa dosť spievalo.
Nový omšový poriadok priniesol aktívnejšiu účasť veriacich v liturgii. Mohli sa začať používať národné jazyky najmä pri čítaniach a spoločných modlitbách veriacich. Je smutné, že v mnohých krajinách to kňazi vzali akosi bezbreho a nedopadlo to dobre, keď sa z liturgie stalo viacmenej divadlo.
K sláveniu svätej omše patrí spev. Napríklad ten typický: gregoriánsky chorál (verím, že ešte stále ho je možné počuť na nedeľnej svätej omši v latinčine v Katedrále sv. Martina v Bratislave, kam sme ako bohoslovci za čias vysokoškolských štúdií pravidelne chodievali a spievali).
Rozhodne môžeme byť vďační našim predkom, ktorí zostavili Jednotný katolícky spevník a môžeme ho používať už pekných pár desaťročí. Hoci mnohí (najmä mladí) považujú texty týchto piesní za staré a prežité, rozhodne to tak nie je. Vážim si historické dedičstvo zaznamenané aj v takejto podobe.
Pochopiteľne, že u nás k spevu pri liturgii patrí najmä organ. V množstve cirkevných dokumentov sa dočítame, že tento starobylý nástroj má svoje významné a jedinečné miesto pri liturgickom speve. A tak by to malo byť. Na doprevádzanie spevu pri slávení svätej omše je nenahraditeľný.
V posledných rokoch ale pri liturgii dostávajú miesto aj iné hudobné nástoje, napríklad rôzne druhy gitár. Nepopieram, že raz za čas to môže byť oživenie, ale nemal by sa z toho stávať štandard. Má to svoje miesto pri tzv. svätých omšiach pre mládež, ale v nedeľu, keď sa v kostole zhromažďuje celé farské spoločenstvo by to mala byť skôr výnimka.
Zostáva ale na pováženie otázka, ktorú som dostal pred napísaním tohto článku: spievajú u vás ľudia? Veruže, ani moc nie... A je jedno, či sa spieva po slovensky alebo po maďarsky. Nemáme ani spevácky zbor. Organistom to ide celkom dobre, ale až na niekoľko výnimiek akoby sa ľudia nechceli zapojiť do liturgie. Akoby naozaj prišli do divadla: len by si sadli, vypočuli si, čo si pre nich pán farár pripravil; veď aj "kostým má farebný", aj si to "dovadlo" zaplatíme prispením päť centov do zvončeka a hotovo. Aktívna účasť na liturgii (aspoň u nás) pokryvkáva.
Ale nemalo by sa zabúdať, že kto spieva, dvakrát sa modlí.
A ako s obľubou hovorievam: všetci vieme spievať, ale nie každý to dokáže počúvať.
kliknutím na obrázok sa zobrazí fotogaléria na facebooku
