Z liturgického pohľadu by odpoveď bola celkom jednoduchá: po vianočnom období nasleduje prvá časť tzv. cezročného obdobia (ktoré má spolu 34 nedieľ a je charakteristické zelenou liturgickou farbou) - až do začiatku pôstneho obdobia, čo bude v tomto roku 5. marca na Popolcovú stredu.
Skôr tu však ide o to, či tá vianočná atmosféra vyprchá, či ju odložíme do krabice alebo hodíme kdesi ku kontajnerom spolu so stromčekom. Ak sú totiž Vianoce práve o stromčeku a darčekoch, potom to tak naozaj dopadne.
Ale keď pôjdeme trošku hlbšie, ak si uvedomíme skutočnú náplň týchto sviatkov, tak pre nás koniec vianočného obdobia nebude znamenať akýsi smútok či nostalgiu za koledami alebo medovníkmi. Kristus, ktorého narodenie sme slávili je stále živý a zostáva tu medzi nami. Môžeme sa s ním stretávať aj naďalej. Môžeme k nemu prísť, odložiť svoje ťažkosti a problémy, načerpať silu, poprosiť o milosti a pomoc. Ježiš tu nie je len počas Vianoc, je tu pre nás a s nami stále, ak sme ochotní prijať ho s čistým srdcom.
Pre Vianoce je tiež charakteristická štedrosť: robia sa najrôznejšie zbierky, rozdáva sa polievka, organizujú sa štedré večere pre opustených... Ale toto by po skončení vianočného obdobia tiež nemalo prestať. Vyhodený stromček nemôže znamenať koniec dobročinnosti, betlehemové figúrky v krabici nemôžu znamenať, že nechám zavreté svoje srdce pre potreby núdznych.
A tak, hoci sa Vianoce skončili, žime s ich pozitívnym odkazom v srdci aj naďalej.
