Vatikánsky rozhlas dnes priniesol správu, že Konferencia biskupov Nemecka vydala vyhlásenie v súvislosti s aktuálnym procesom proti Afgánčanovi Abdulovi Rahmanovi, ktorému hrozí poprava, pretože konvertoval z islamu na kresťanstvo. Odpadnúť od viery totiž podľa islamského práva má za následok trest smrti.
Nemeckí biskupi sa teda právom pýtajú, ako je to s náboženskou slobodou v tejto krajine. „Každý človek má právo slobodne si zvoliť svoje náboženstvo a žiť ho. … Žiaden štát nemá právo ovplyvňovať osobné rozhodnutie jednotlivca, týkajúce sa viery, ani mu v ňom brániť, či dokonca ho zaň trestať”.
Nepopierajúc interné náboženské sankcie (typu exkomunikácia, t.j. vylúčenie zo spoločenstva) tu však vyvstáva náležitejšia otázka týkajúca sa veľmi úzkej previazanosti štátnej moci a náboženstva. Zvlášť v moslimských krajinách ide o "štátne náboženstvo", a napriek tomu, že ústava zabezpečuje právo aj na iné vierovyznanie, prax je odlišná. Ak totiž svetské právo také niečo umožňuje, náboženské právo to zaznáva.
Viera má svoje miesto v živote človeka. Nie je to výlučne súkromná záležitosť, ale prejavuje sa aj na verejnosti - v spoločenskom živote i politike. Nie je však možné, aby vyznávanie jednej viery utláčalo iné. Niet ospravedlnenia siahnuť na život druhého len preto, že vyznáva inú vieru. A to sa týka ako moslimov, tak i kresťanov.
