Aké dane pre cirkvi?

Ako som už písal prv, nemožno pozerať na odluku cirkví od štátu jedine z hľadiska finančnej sebestačnosti cirkví a náboženských spoločností. Predsa sa však v tomto článku chcem pozrieť na tému „štát vs. cirkvi“ aj z aspektu ekonomického zabezpečenia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (68)

Nechcem tu urobiť výpočet toho, čo všetko sa „platí“ z našich daní, veď 318 miliárd ako plánované výdavky nášho štátu v roku 2005 je obrovská suma, takže len niekoľko príkladov:
 » aj ja platím armádu
 » prispievam na šport
 » podieľam sa na chode rôznych úradov
 » niečo ide aj na kultúru
 » z mojich daní sa dávajú stimuly súkromným investorom
 » a o celom tom ministerskom a poslaneckom aparáte nehovoriac
 » aby som nezabudol, veď z mojich daní sú financované aj všetky politické strany, hoci nie som členom žiadnej z nich. Ako by to dopadlo, keby si ich financovali len ich členovia?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zdá sa byť 800 miliónov, teda 0,25% štátneho rozpočtu na kňazské platy a chod ústredí cirkví veľa? Pre niektorých je to mnoho, ak sa však pozrieme na túto sumu ako na takú, ktorá umožňuje cirkvám robiť „rôzne služby“ väčšine obyvateľov nášho štátu, nie je nič extrémne. Na réžiu kostola sa veriaci skladajú z vlastného...

Prečo sa však všetko točí iba okolo peňazí? Lebo ich nikdy nie je dosť...

Nie je to teda tak, že by časť daňových odvodov všetkých občanov nášho štátu išla iba pre určitý okruh ľudí. Spolufinancujeme všeličo a rôzne... Aké dane teda pre cirkvi? Som za spôsob daňovej asignácie. Občan si môže určiť, kam pôjde časť jeho daní (dane musí odviesť tak či tak, akurát má právo určiť, ako naložiť s niektorou ich časťou), teda na konto niektorej z registrovaných cirkví alebo charitatívnej či inej spoločnosti. Tým pádom by sa štát prestal síce starať o kňazské platy a chod ústredí cirkví, ale pravdepodobne by nevylúčil ostatné formy prispievania, hoci nie priamo cirkvám.

SkryťVypnúť reklamu

Úplne odlúčiť cirkvi a štát by tiež prinieslo predchádzajúci audit cirkevného majetku. Ono ho zase nie je až také náročné urobiť, za pôdu sa platia dane, za budovy tiež, čiže správcovia daní v tom majú prehľad. Ale išlo by o jednotlivé farnosti, rehoľné komunity, diecézy, eparchie, dištrikty, cirkevné zbory a iné inštitúcie, tých je podľa Ministerstva kultúry SR až 2237 (zo štátneho rozpočtu je z nich financovaných 26), teda by to nejakú tú „chvíľu“ trvalo.
To, čo cirkvi vlastnia, sa dá napísať. Ale to, akú to má hodnotu, sa vyčísliť nedá... Samozrejme, existujú odborníci, ktorí vedia povedať, že 100 ha ornej pôdy má takúto-a-takúto hodnotu, že tento kostol z 18. storočia má takúto-a-takúto hodnotu, ale s takými číslami sa predsa nedá operovať ďalej. Možno niekto vlastní dom za milión, ale to mu nepomôže zaplatiť tisícku za plyn alebo elektrinu.

SkryťVypnúť reklamu

Nemyslím si ale, že ak cirkvi prestanú byť finančne naviazané na štát, jemu to bude na prospech.

súvisiace články:
Môže fungovať štát bez cirkví?


Stanislav Illéš

Stanislav Illéš

Bloger 
  • Počet článkov:  206
  •  | 
  • Páči sa:  0x

katolícky kňaz potýkajúci sa s problémami aj radosťami mimoriadnych ľudí Zoznam autorových rubrík:  náboženskémodlitbypôstne zamysleniakázne a príhovorysúkromnémyšlienkyM&Co.všeličo iné

Prémioví blogeri

Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,072 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

765 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
INEKO

INEKO

117 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu