Celé sa to azda začalo pomerne novým zákonom 161/2006 Z.z. zo 17. marca 2005 o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam. Viem, že reštitučný zákon bol vydaný aj v roku 1993, ale tento nový umožňuje okrem iného požiadať o vydanie veci do 30. apríla 2006.
Keďže som z arcibiskupského úradu dostal upozornenie, že nie všetky náležitosti mám vysporiadané, neostávalo mi nič iné, len sa vybrať na Správu katastra Levice. Nakoľko som vo farnosti 7 mesiacov, ešte som takéto niečo nevybavoval. Myslel som si totiž, že tak urobil môj predchodca.
Nerád chodím po všelijakých úradoch, kiež by sa mnohé veci dali vybaviť elektronicky. Mám totiž nepríjemný pocit, že úradník má moc - a dokáže ju zneužiť. Práve preto, že on je jediný, ktorý môže predmetný dokument vydať ale nejakú situáciu vyriešiť.
Predtým som si ale nechal vysvetliť niektoré dôležité pojmy, ako napríklad, že si nemám pýtať list vlastníctva, lebo ten mi aj tak nedajú, že sa mám "uspokojiť" s výpisom z listu vlastníctva; že pozemnoknižné vložky mi vydajú v pozemkovej knihe; o objednávke na identifikáciu parciel som sa dozvedel len zbežne a formulár žiadosti na vydanie veci mi ešte len pošlú.
Obrnený trpezlivosťou, s chabými vedomosťami z tejto oblasti a oboznámený skúsenosťami iných som sa vybral na spomínaný úrad. Prišiel som 8:05 a bol som asi štyridsiaty v rade. Úradovať mali začať o 8:00, ale do 8:45 sa nič nedialo, rad sa nehýbal. Potom sa konečne otvorili okienka a napočudovanie sa to rozbehlo dosť rýchlo. Ono totiž dosť veľa ľudí bolo takých, ktorí potrebovali výpis z listu vlastníctva kvôli príspevku na bývanie ako sociálnej dávke - a tých vybavili pomerne rýchlo.
Keď som sa dostal k okienku ja, požiadal som mladíka, aby mi našiel všetky listy vlastníctva napísané na vlastníka Rímskokatolícka cirkev, farnosť Tekovské Lužany a Ondrejovce, resp. na podobné názvy. Oznámil mi, že takéto vyhľadávanie (teda nie podľa čísla listu vlastníctva) ma bude stáť ďalších sto korún navyše - ono totiž za každý informačný výpis z LV je potrebné zaplatiť stokorunovým kolkom.
Celkom šikovne však spomenutý mladý zamestnanec našiel, o čo som žiadal, lenže niekde v počítači bol problém a tak mi mohol vytlačiť len štyri výpisy namiesto piatich. Povedal, že ten jeden dajú opraviť, lenže to bude až o týždeň. Na otázku, či by to nešlo nejako rýchlejšie mi bolo odpoveďou, že kancelária pani riaditeľky je na prízemí číslo dverí neviem aké. Čo už... V podstate spokojný a o päťsto korún ľahší som mu poďakoval a vybral sa na poschodie do pozemkovej knihy.
Áno, istým spôsobom som slávny, bol som v knihe :-)
Tam mi staršia pani celkom ochotne našla a skopírovala, čo som potreboval, dokonca to zbežne porovnala aj s výpismi z listov vlastníctva a našla niekoľko nezrovnalostí. To asi bude znamenať ďalšie vybavovačky.
Odchádzajúc krátko po 10:30 som bol celkom spokojný. Kanceláriu pani riaditeľky som sa napokon rozhodol nenavštíviť, na úrade sa zastavím tešte raz, hádam to už bude v poriadku. Nejaké čierne scenáre sa úplne nepotvrdili.
Ešte ma ale čakalo telefonovanie do ZSE. Prišlo mi odtiaľ dvakrát viac faktúr za spotrebu elektriny, ako som očakával. Pochopiteľne, že som nebol jediný, komu distribuovali chybné faktúry: za to isté obdobie pre to isté odberné miesto rozličné sumy vyúčtovania. Nepodarilo sa mi dosiahnuť, aby niekto zdvihol telefón. Na druhý deň sa ozvali sami (poslal som im pred týždňom o tejto situácii mail): teta mi vysvetlila, ktoré faktúry boli stornované a ktoré sú aktuálne, ja som jej vysvetlil, že som očakával ospravedlňujúci list alebo aspoň vysvetlenie... Nehrozí. Tak neprehľadné a nezmyselné faktúry na troch stranách aké posiela ZSE sa len tak ľahko nevidia. A čísla, ktoré sú tam odhadom sú naozaj vycucané z prsta. Aspoňže sú ochotní sa o tom baviť, hoci monopolné maniere ich neopúšťajú.
Život kňaza nie je len o kázaní v kostole, modlení sa či starostlivosti o svoje ovečky.
Aj spomenuté veci je niekedy potrebné vybaviť.
