Ako som zostal stáť s otvorenými ústami

Nie je tak veľa udalostí, ktoré by ma priviedli do úžasu. Jedna z uplynulého týždňa mi však stále neschádza z rozumu. Chcel som si kúpiť len pár rožkov, syr a mlieko. A preto sa mi nechcelo po Kauflande (bol v tom čase najbližšie) tlačiť ten veľký nákupný vozík, tak som si chcel vziať taký menší, do ruky. Vošiel som do predajne a obzeral sa, hľadajúc na sebe naukladané spomínané malé košíky. Nenašiel som. Ešte raz som sa poobzeral, aby som nevyzeral, keď už sa spýtam, ako niekto, kto nedobre vidí - ale nenašiel som. Tak som položil otázku slečne stojacej za pultom "informácie". Pozrela sa na mňa trochu čudne a potom so silným prízvukom povedala: Veľa toho chcete nakúpiť? Popravde som odpovedal, že nie, len pár drobností. A ona na to: Lebo máme také, záloha je 100 korún. Moje otvorené ústa, ktoré neboli schopné vydať nejaký artikulovaný zvuk možno vyzerali komicky, ale na viacej som sa v tej chvíli nezmohol. Nákup som nakoniec realizoval normálne do rúk, ale tento prístup k zákazníkovi ma ozaj zarazil.

Stanislav Illéš Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny