Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. (Rim 14,17). Ono totiž toto kráľovstvo nespočíva v reči, ale v moci (1Kor 4,20). Možno povedať, že akousi ústavou sú blahoslavenstvá (Mt 5,3-12).
Božie kráľovstvo sa podobá človeku, ktorému Zlý zasial medzi pšenicu aj kúkoľ (Mt 13,24-30). Toto kráľovstvo je podobné horčičnému zrnku, ktoré je síce maličké, ale keď vyrastie, je z neho obrovský strom (Mt 13,31-32, Mk 4,30-32, Lk 13,18-19). Podobne je to so semienkom, ktoré klíči a rastie aj bez vedomia človeka (Mk 4,26-29).
Ježišovo kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý úplne zmení cesto (Mt 13,33, Lk 13,20-21). Je tiež podobné pokladu v poli alebo perle, pre ktoré je človek ochotný zrieknuť sa všetkého, len ich získal (Mt 13,44, Mt 13,45-46).
Božie kráľovstvo možno prirovnať rybárskej sieti (Mt 13,47-50), kde je potrebné oddeliť dobré ryby od zlých. Podobá sa tiež kráľovi, ktorý účtoval so svojími sluhami: a hoci on odpustil, nemilosrdný sluha neopätoval túto láskavosť (Mt 18,23-35). Obrazom Božieho kráľovstva je aj hospodár, ktorý si najal robotníkov do svojej vinice a odplatil im podľa spravodlivosti (Mt 20,1-16).
Ježišovo kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi, ale pozvaní hostia jej neboli hodni, tak sa tam dostali chudobní z rázcestí (Mt 22,1-14). Jeho kráľovstvo je podobné desiatim pannám (Mt 25,1-13), kde päť bolo múdrych a päť nerozumných, ktoré si nevzali olej do nádob, keď išli čakať ženícha.
A kde nájdeme to Božie kráľovstvo? Ono je medzi nami (Lk 17,20-21), len je potrebné mať otvorené oči nášho srdca.
