Niekde som čítal tento krátky príbeh:
Nedávno som čakal na vyšetrenie u lekára. Pri čakaní si človek neraz všimne veci, ktoré inokedy uniknú jeho pozornosti. Mňa zaujal zaujímavý a pritom aj pekný vzor na dlaždiciach, ktorými bola pokrytá podlaha čakárne. Keď som sledoval ako tento vzor naväzuje z dlaždice na dlaždicu, došiel som pohľadom až k rohu.
Zaujímavé!
Tu sa vzor dlaždice strácal. Bol pokrytý vrstvou špiny. A nebolo to len v rohu.
Po obvode celej čakárne sa ťahal tento pás špiny, ktorá zakrýval vzor dlaždíc. Zaiste bol to výsledok nedôslednosti toho, kto čakáreň upratoval – nedal si námahu s dôkladným vytretím kútov. Teraz by si však očistenie tohto úzkeho pásika špiny vyžiadalo väčšiu námahu.
Keď som si všimol tú špinu v kútoch, začal som sa v tej čakárni cítiť veľmi nepríjemne.
Ako sa cítia ľudia v našej spoločnosti, keď si všimnú špinavé kúty našej duše?
