Nejde mi o nejaké vyčerpávajúce pojednanie o mužoch v červených kardinálskych rúchach. Ponúkam vám niekoľko viet "inšpirovaných" Kódexom kánonického práva, ktorý je akýmsi zákonníkom latinskej cirkvi. V škole sme ho - pri všetkej úcte - vzhľadom na jeho rozmery a obsah nazývali knihou všetkých kúziel. Ono je to vlastne špecifická zbierka cirkevných predpisov a zákonov rozdelená do siedmych kníh. V časti druhej knihy nazvanej Hierarchické zriadenie cirkvi nájdeme v tretej kapitole 11 kánonov hovoriacich o týchto dôležitých mužoch. V súčasnosti ich je síce viac ako 180, ale napr. v 15. storočí ich počet nepresiahol 30.
Meno kardinál je z latinského cardo, čo znamená oporný alebo hlavný bod, bod, okolo ktorého sa točí, znamená to aj pánt na dverách.
Kardináli Svätej rímskej cirkvi tvoria osobitné kolégium, ktoré má právo postarať sa o voľbu nového Rímskeho veľkňaza - pápeža. Robia to na základe osobitného práva uvedeného najmä v apoštolskej konštitúcii Universi Dominici gregis (Pastierom Pánovho stáda) o uprázdnení Apoštolského stolca a voľbe rímskeho pápeža. Toto je azda ich najznámejšia úloha (od roku 1059), ale nie je jediná. Okrem toho kardináli pomáhajú pápežovi buď kolegiálne, keď sú zvolávaní, aby prerokovali otázky väčšieho významu, alebo ako jednotlivci, keď v rozličných úradoch, ktoré zastávajú, poskytujú pomoc predovšetkým v každodennej starostlivosti o celú Cirkev.
Kardináli tvoria spoločenstvo členené na tri rády: biskupský, presbyterský a diakonský. Tých, ktorí majú byť povýšení na kardinálov, si pápež slobodne vyberá spomedzi mužov, ustanovených aspoň v kňazskom ráde, ktorí mimoriadne vynikajú učenosťou, mravmi, nábožnosťou, ako aj rozumnosťou v spravovaní vecí; tí, ktorí ešte nie sú biskupmi, musia prijať biskupskú vysviacku (pravidlo od roku 1962). Vyvolení sa stávajú kardinálmi tzv. kreovaním (vymenovaním) v konzistóriu, ktoré pápež Ján Pavol II. zvolal počas svojho pontifikátu deväťkrát (posledné riadne verejné konzistórium bolo 21.10.2003, pri ktorom menoval 30+1 nových kardinálov). Pri konzistóriu pápež nemusí verejne oznámiť mená všetkých nových kardinálov, niektoré mená si môže ponechať "in pectore" - v srdci a oznámiť ich neskôr alebo vôbec.
Každý kardinál získava pri vymenovaní aj "titulus" prímestskej cirkvi - farnosti na území mesta Ríma. Napr. kardinál Péter Erdő, metropolita arcibiskup Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy prevzal svoj titulárny Chrám sv. Balbíny na Piazza Santa Balbina v Ríme 9. marca.
Zvláštnu pozíciu v kardinálskom zbore má kardinál-dekan. Jeho titulom je ostijská diecéza, najstaršia v Ríme. Jemu prináleží vysvätiť novozvoleného Rímskeho veľkňaza za biskupa, ak zvolený potrebuje vysviacku. Kardinál protodiakon - čiže prvý v ráde kardinálov diakonov - oznamuje ľudu meno novozvoleného pápeža.
Znamením kardinálskej hodnosti je okrem purpurovej farby ich rúcha i známy biret - pokrývka hlavy symbolizujúca, že kardinál je pripravený zasadzovať sa odvážne až po preliatie krvi za šírenie kresťanskej viery. Samozrejme nemožno opomenúť kardinálsky prsteň, ktorý predstavuje znamenie dôstojnosti, pastierskej starostlivosti a ešte pevnejšieho spoločenstva s Petrovým stolcom.
Možno tento článok nie je jednoduchým alebo ľahkým čítaním, ale vzhľadom na to, z ktorej publikácie som získal informácie je to pochopiteľné. Totiž, ak chceme niečo vedieť, mali by sme čerpať z primárnych zdrojov, nie len niečo typu "tam som počul", "tamto niekto povedal"... Mne osobne pre vlastný objektívny názor nestačia len noviny či komentáre. Chcem ísť priamo k zdroju. Vtedy môžem povedať, čo Cirkev naozaj hovorí a nie to, čo o nej hovorí nejaký napr. mienkotvorný denník. A potom môžem nie len haniť, ale aj dobrorečiť.
súvisiace odkazy:
Riadne konzistóriá Jána Pavla II. http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=2003102022
Kardináli - od čias ranej cirkvi pomocníci rímskeho biskupa http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=2003102115
Posledných 31 nových kardinálov http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=2003092911
