Ak sa na Veľkú noc resp. veľkonočné obdobie pozrieme trošku s nadhľadom, zistíme, že príprava sa začína niekedy na Popolcovú stredu, teda 40 dní pred veľkonočnými sviatkami, prechádza cez slávenie Zeleného štvrtku, Veľkého piatku, Bielej soboty a vrcholí na Veľkonočnú nedeľu. Pokračuje v slávnosti Ježišovho nanebovstúpenia a záver je práve dnes, v nedeľu Zoslania Ducha Svätého - Turíce.
Veľa cirkevných termínov? Možno áno, ale koľkokrát používame "cirkevné" slová vo svojom jazyku a ani sa nad tým moc nepozastavíme (napr. keď si povzdychneme Ježiš-Mária). Ide skôr o to, že o pôste ako 40 dňovom odriekaní vieme všeličo, ale akosi sme zabudli na 50 dní radosti, ktoré nasledujú po Veľkonočnej nedeli.
Nie je to teda až tak dávno, ako som deťom v škole položil otázku o veľkonočných sviatkoch. Dozvedel som sa o všemožných formách zdobenia vajíčok, bol som poučený o koláčikoch a zákuskoch od výmyslu sveta, tiež o dôležitosti šunky ako toho pravého pokrmu, nezabudli na všelijaké výmysly o šibaní a polievaní dievčat a zmienili sa aj o celkom slušných zárobkoch mladých chlapcov. O ukrižovanom a vzkriesenom Kristovi som v tej chvíli niečo tušil hádam iba ja.
Veľká noc nie je o nejakom pondelku, šibačke, peniazoch a alkohole. Isto, nemám nič proti tradíciám, je dobré ak ich v určitej miere dodržiavame (aj keď pochybujem, že alkohol patrí k tradíciám), ale ak sa vytráca podstata a duch osláv...
Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych raz. Niekedy pred 2000 rokmi. Nezostávame však len pri spomienke na minulosť, ale v liturgii sa tieto udalosti sprítomňujú. Veľkonočné sviatky sa završujú práve dnes, keď Ježiš splnil svoj prísľub a poslal nám Posilu, Tešiteľa a Zástancu, aby sme vedeli o Božom synovi vydávať svedectvo.
