Keď v roku 1967 doktor Barnard uskutočnil prvú transplantáciu srdca, vzbudilo to veľký úžas po celom svete. Stalo sa realitou, že tento obdivuhodný a neúnavne pracujúci sval, ktorého zastavenie môže znamenať smrť človeka, je možné vymeniť ako pokazenú súčiastku v motore.
Ale srdce v našom povedomí je niečo viac, ako len sval. Je to symbol celej ľudskej osobnosti, mravného stavu človeka: zvykneme hovoriť „ten má dobré srdce“.
Lekári hovoria, že v dnešnej ľudskej spoločnosti polovica ľudí zomiera na ochorenie srdca. Z tých zostávajúcich má veľké percento srdce viac či menej choré.
Sme spoločnosť s chorým srdcom.
Táto diagnóza však platí aj v symbolickom zmysle: ľudské srdcia sa zatvrdzujú, skamenievajú. Zdá sa, že len menšina ľudí má dobré srdce.
Čo s tým robiť? Keď existujú kúpele na doliečovanie srdcovo-cievnych chorôb, existujú tiež kúpele na duchovné srdce?
Ale áno, sú to Božie chrámy. Je tu Boží lekár – Ježiš a ponúka nám „transplantáciu“ srdca: Odstránim z vášho tela srdce kamenné a dám vám srdce z mäsa, srdce láskavé a citlivé, aby ste kráčali podľa mojich príkazov lásky (porov. Ez 11,19).
Na ochorenia srdca nám Ježiš ponúka kúpeľnú kúru: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké" (Mt 11,28nn).
Boh má určite srdce.
A ešte aké...
Otvorené a plné milosrdnej lásky pre každého.
Ak chceš, tak aj pre teba!
