Túto spomienku zaviedol svätý opát Odilo z Cluny v roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka v 11. storočí veľmi rozšírila. V Ríme ju do kalendára prijali v 14. storočí.
Vychádzajúc z názvu dnešnej spomienky sa mi teda zdá byť (veľmi) málo iba spomínať si na svojich zosnulých blízkych. Dnešný deň je prioritne náboženským sviatkom a jeho náplňou je v pravom zmysle slova modlitba za zosnulých. Teda, za verných zosnulých, aby som bol presný. Niekedy mám trochu dojem, že niet za koho sa modliť. Ale vzápätí badám okolo seba mnoho (živých) ľudí, za ktorých je hodno sa modliť (i obetovať) nie len teraz, keď sú medzi nami, ale aj potom, čo sa ich životná púť skončí.
Možno poznáte prirovnanie života k ceste... Nie je dôležité ako dlho trvá tá cesta, koľko kilometrov je potrebné na nej prejsť, ale kam vedie, čo je jej cieľom. Podobne je to aj s naším životom: nie je ani tak dôležité, koľko rokov žijeme, ale čím sú naplnené; čo je cieľom, zmyslom nášho života.
Iba počas tohto pozemského to môžeme meniť.
Večný život totiž máme zabezpečený všetci. Otázkou len je, akú bude mať podobu.
