Chvíľu som situáciu sledoval z okna – policajti vystúpili a baterkami osvetľovali chodník. Na tú vzdialenosť a tmu sa dal rozoznať akurát človek ležiaci na zemi a vedľa neho pravdepodobne taška. Premýšľal som, čo ďalej. Napokon som sa obliekol, vyšiel von a prešiel cez cestu. Pozdravil a predstavil som sa policajtom, že som katolícky kňaz a bývam tu oproti, že čo sa stalo. Odpoveď vôbec nebola potešujúca, aj vzhľadom na to, že všetci sa na ženu pozerali zobďaleč: pravdepodobne opitá sa tu uložila alebo spadla a ďalej sa nepohla; bolo tomu už pár hodín. Stál som vonku len chvíľu, ale zima mi už bola riadna, nečudujem sa, že ak zostala na zemi sedieť či ležať, jej organizmus to nevydržal. Nezostalo mi nič iné, len v duchu povedať modlitbu a vrátiť sa na faru.
Nestretol som sa prvýkrát s mŕtvym človekom, nie je to príjemný pocit. Škoda, že sa tejto žene už nedalo pomôcť. Neskôr prišiel obhliadajúci lekár, telo ženy odviezli.
Dopoludnia som sadal do auta spovedať chorých do vedľajšej dediny. Práve prišli pozostalí dohodnúť sa ohľadom pohrebu. Hovorili, že ich mame alkohol nepomáhal prekonávať ťažké životné situácie, hoci ona si to myslela. Znie to možno pateticky, ale pijatika sa je asi stala osudnou. V spojení som zimným ročným obdobím to nie je dobrá kombinácia.
Bezprostredné vianočné sviatky majú teda pre niektorých nepríjemnú príchuť.
