Keď si sadla v kancelárii do kresla a povedala, že je slobodná mamička, mojou odpoveďou bolo, že to nie je až taký problém a teraz to zmeniť nevieme. Krstu dieťaťa to však nebráni.
Mala by však nájsť pre svoje dieťa dobrých krstných rodičov. Vysvetlil som jej, že ak sú slobodní, museli prijať aj sviatosť birmovania, a ak sú manželia, sobáš museli mať v kostole.
Spýtala sa ma, koľko rokov má mať krstný rodič. Mojou odpoveďou bolo, že najmenej 16. Za krstného otca totiž chcela svojho brata, ktorý ale ešte nebol na birmovke. Logicky som sa jej spýtal, kde bol jej brat minulý rok, keď sa mladí v našej farnosti pripravovali na birmovku. Odpovede som sa nedočkal... Ponúkol som jej teda niekoľko ďalších možností, ako riešiť túto situáciu: nech sa pokúsi nájsť nejakých iných krstných rodičov, prípadne môžeme zapísať jej brata ako svedka krstu.
Vysvetlil som, že úlohou krstných rodičov je byť dobrým príkladom kresťanstva, čoho istým zabezpečením sú aj prijaté sviatosti. Je jasné, že ten, kto neprijal sviatosti môže byť dobrým človekom (ba niekedy lepším ako nepodarený kresťan), ale zostáva iba príkladom dobrého človeka, nie kresťana. Na druhej strane prijaté sviatosti nie sú zárukou, že ten človek je aj dobrým kresťanom. Predsa však môžu byť akýmsi návodom, že to tak je, ak sa ten človek snaží s darovanými Božími milosťami spolupracovať.
Zdalo sa, že to pochopila, vravela, že skúsi nájsť nejaké riešenie. Pripomenul som jej, že na krst (okrem dieťatka) by bolo dobré priniesť aj krstnú sviečku a košieľku. Vravela, že to jej už mama hovorila, že to nie je problém. Dohodli sme dátum a čas krstu a poprosil som ju, že ak sa niečo zmení, nech mi dá vedieť.
Stretol som ju nedávno s kočíkom, pričom mi hovorí:
"Pán farár, ten krst zrušíme."
"Čo sa stalo?" znela moja otázka.
"Ale, ja chcem za krstného iba svojho brata. Kedy tu bude birmovka, ešte tento rok?"
"Nie, tento rok nebude, možno nabudúci, alebo až potom ten ďalší, podľa záujmu" odpovedal som jej.
"No, tak ten krst doložíme na inokedy."
Odchádzajúc s kočíkom preč ďalej po chodníku je hovorím:
"Ako myslíte, len potom nepríďte plakať, keď sa dieťatku niečo stane. Ja nepokrtených nepochovávam."
Zarazil ma však jej postoj - mykla plecom.
Zostal som trošku sklamaný: mohli sme to ešte riešiť ďalej, krst by mohol byť aj bez krstných rodičov... Ale akosi jej to bolo jedno, nebolo ochotná vyvinúť nejakú snahu na to, aby jej dieťatko prijalo sviatosť krstu.
Mne však neprináleží sa vnucovať. Som ochotný slúžiť všetkým, ktorí o to prejavia záujmem. A za tých, ktorým je ľahostajný duchovný život mi ostáva iba sa modliť.
Výňatky z Kódexu kánonického práva týkajúce sa spomínanej situácie:
- o krste
Kán. 867 - § 1. Rodičia sú povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch; čím skôr po narodení, ba ešte predtým sa majú obrátiť na farára, aby požiadali o sviatosť pre dieťa a aby sa na ňu náležite pripravili.
Kán. 868 - § 1. Aby sa dieťa dovolene pokrstilo, sa vyžaduje:
1. aby rodičia, aspoň jeden z nich alebo kto ich zákonne zastupuje, súhlasili;
2. aby bola opodstatnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve; ak taká nádej úplne chýba, má sa krst podľa predpisov partikulárneho práva odložiť, pričom sa rodičom vysvetlí dôvod.
- o krstných rodičoch
Kán. 872 - Krstencovi sa podľa možnosti má dať krstný rodič, ktorého úlohou je dospelému krstencovi pomáhať pri uvedení do kresťanského života a dieťa, ktoré má byť pokrstené, spolu s rodičmi priniesť na krst a takisto sa usilovať, aby pokrstený viedol kresťanský život, primeraný krstu, a aby verne plnil povinnosti, ktoré s ním súvisia.
Kán. 874 - § 1. Aby niekto bol pripustený na prijatie úlohy krstného rodiča, je potrebné:
1. aby ho určil sám krstenec alebo jeho rodičia, alebo ich zástupca, alebo ak títo chýbajú, farár alebo vysluhovateľ, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu;
2. aby zavŕšil šestnásty rok života, ak diecézny biskup nestanovil iný vek alebo ak sa farár alebo vysluhovateľ domnievajú, že z oprávneného dôvodu treba pripustiť výnimku;
3. aby bol katolík, pobirmovaný a ktorý už prijal najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať;
4. aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným;
5. aby nebol otcom alebo matkou krstenca.
- o veriacich
Kán. 204 - § 1. Veriaci sú tí, ktorí ako krstom včlenení do Kristovho tela sú ustanovení za Boží ľud, a tým, že sa svojím spôsobom stali účastní na Kristovej kňazskej, prorockej a kráľovskej úlohe, sú podľa svojho vlastného postavenia povolaní uskutočňovať poslanie, ktoré Boh zveril Cirkvi, aby ho plnila vo svete.
- o pohrebných obradoch
Kán. 1176 - § 1. Zomrelým veriacim treba podľa normy práva poskytnúť cirkevné pohrebné obrady.
Kán. 1183 - § 1. Keď ide o pohrebné obrady, katechumenov treba pripočítať k veriacim.
§ 2. Miestny ordinár môže dovoliť, aby sa malým deťom, ktoré rodičia mienili dať pokrstiť, avšak ktoré zomreli pred krstom, poskytli cirkevné pohrebné obrady.
foto v perexe: http://www.medjugorje-si.org/krst.jpg
