Je to možno iba o slovíčkach, ale tie sú niekedy dôležité a mnohokrát sa môže zmeniť celý zmysel.
Podľa mňa by sa sväté omše nemali slúžiť. Omše by sa mali sláviť. Aj keď mi vo všedný deň do kostola príde 12-15 ľudí, predsa by to mala byť "slávnosť".
Nie je maďarská omša, ani slovenská, ani latinská. Každá je totiž svätá. Hoci niektoré sa slávia v maďarčine, slovenčine či latinčine.
Som kňazom šiesty rok na zmiešanom území (Senec, Štúrovo, Tekovské Lužany) a od začiatku som sa snažil vyjsť v ústrety svojim veriacim - je jedno, akú reč uprednostňovali. Slúžim im ako v maďarčine tak aj slovenčine (pravdou je, že mnohokrát viac v tej cudzej reči). A na požiadanie aj v latinčine.
O žiadostiach na post maďarského biskupa pre katolíkov (resp. biskupa pre maďarských katolíkov - lenže, to sú ktorí?) sa už popísalo dosť.
Nestretol som sa s požiadavkou veriacich na "maďarského biskupa", skôr sa táto požiadavka objavuje v kruhoch, ktoré cirkevnej problematike príliš nerozumejú. Napríklad denník Új Szó pri vymenovaní J. Oroscha za biskupa po maďarsky napísal: Biskupa už máme, ešte biskupstvo chýba - alebo nedávne nezmyselné tvrdenia P. Csákyho.
Mnohí kňazi tu na zmiešanom území, hoci nevedia príliš dobre po maďarsky sa snažia dobre slúžiť Bohu a svojim veriacim. V mojej farnosti to nie je inak: ak prídu, že treba pochovať zosnulého, jedna z otázok je: v akej reči. A podobne je to aj pri iných náboženských úkonoch. Snažím sa všetko robiť tak, aby som vyhovel ako tým, ktorí uprednostňujú maďarčinu, tak aj tým, ktorým je prirodzenejšia slovenčina.
Nie stále sa to dá, vždy si niekto nájde dôvod, aby si rypol. Ale veď Ježiš bol Boží syn a tiež nevyhovel všetkým.
Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.
(1 Kor 9,22)
