A čo keby tu Ježiš urobil zázrak? Napríklad by tu niekto dostal epileptický záchvat, zvalil by sa v kŕčoch na zem, okolo úst by mal penu... Ježiš by k nemu prišiel, dotkol sa ho, možno oslovil a - uzdravil ho.
Myslíte si, že by sme sa preto stali horlivými Ježišovými učeníkmi?
Asi by to dopadlo tak, ako vtedy, keď Ježiš skutočne osobne kázal ľuďom: jedni by kričali čosi o podvodníkovi; druhí by o tom chvíľu rozprávali, ale potom by sa zaujímali o iné „senzácie“; ale určite by niektorí prijali jeho učenie a stali sa kresťanmi.
To je dnešná otázka: čo sa so mnou stane, keď počujem evanjelium, keď počujem Božie slovo? Čo sa so mnou deje, keď odchádzam v nedeľu z kostola? Má Ježišov hlas a skutky na môj život nejaký vplyv?
Boh k nám hovorí – hovorí k nám skrze prorokov, skrze svojho Syna. Možno si povieme: snáď hovoril, v minulosti, teraz mlčí... Nehovorí nič k tomu, čo sa deje.
Ale Boh nie je nemý. Hovorí. Ale inak, ako my očakávame, a preto ho akoby nepočujeme. To sa dialo aj v biblických časoch: Ježiša nepoznali učeníci na ceste do Emauz, apoštoli ho nespoznali na brehu jazera po zmŕtvychvstaní... Mesiáša v Ježišovi nespoznal vyvolený národ, hoci bol na to tisícročia pripravovaný.
Boh hovorí, ale ak ho budeme počúvať ušami, tak sa nám bude zdať, že mlčí.
Božie hovorenie totiž možno v plnosti počuť iba srdcom.
Mali by sme mať „uši srdca“, aby sme počuli Boha.
Ak nás Boh osloví, je v tom aj trochu rizika. Ak ho naozaj budeme počuť, rozbije to naše pohodlné predstavy.
Ale veď o to vlastne ide... Aby sme sa aspoň o trošičku zmenili k lepšiemu!
