Akcia s betlehemským svetlom je náboženská, podobne ako vianočné sviatky v tej podobe, ako ich máme dnes (normálne totiž neoslavujeme ozdobený stromček ani množstvo darčekov či bohatý stôl, ale narodenie Ježiša). Preto je azda samozrejmé, že aj odovzdanie betlehemského svetla skautským oddielom prebieha v kostoloch (viedenská katedrála, bratislavský františkánsky kostol...). Kresťanský (ekumenický) rozmer je namieste - ide totiž o svetlo, prinesené z miesta narodenia Spasiteľa, v ktorého veria všetci kresťania.
Niektorí skauti však majú problém správať sa v kostole. Mám skúsenosť, že niekedy sa oddiel profiluje viac-menej ako organizačná bunka, kde duchovný či náboženský rozmer nemá svoje miesto.
Je úžasné a vynikajúce, ak skauti dávajú novú možnosť (aj) mladým na intelektuálny, charakterový, citový, telesný či sociálny rozvoj, nemôže to však postrádať ani ten duchovný. Konkrétnou skúsenosťou je účasť mladých skautov pri odovzdaní betlehemského svetla v kostole môjho predchádzajúceho pôsobiska. Títo skauti totiž prišli do kostola akurát tak raz do roka - s betlehemským svetlom. Netreba písať o tom, čo tam "vystrájali", smutno mi bolo z ich vedúcich, ktorí boli spokojní, lebo priniesli svetlo. Na otázku o symbolike zapáleného lampáša takmer všetci len tápali - priniesli niečo, o čoho pôvode a význame azda nemali ani potuchy.
Skutočne si vážim všetkých, ktorí pracujú s mládežou, lebo viem, aké je náročné opravdivo zaujať. Nepresadzujem, aby takáto námaha s mladými mala nejaký rozmer viery. Ale držím palce všetkým, ktorí robia dobré meno naozajstnému skautingu.
foto v perexe: archiv.radio.cz
