Počas tohtoročných Vianoc (vlastne viac-menej pred nimi) som vyspovedal 371 ľudí. Áno, zaznamenával som si počty ľudí, ktorí sa prišli vyznať so svojich hriechov v jednotlivých dedinách, kde sme spovedali.
Vianočné spovede majú zvláštnu atmosféru: kňazi sedia v spovedniciach alebo na stoličkách v kostole, ľudia väčšinou stoja v pomaly sa pohybujúcich radoch a čas vypĺňajú modlitbou či prípravou na prijatie Božieho odpustenia. Je to takmer pokojné, občas nejaké nervózne prešľapovanie, ak to niekomu "dlhšie trvá".
Dobrá spoveď nemá dôvod trvať viac ako nejakých 4 či 5 minút. Sviatosť zmierenia je totiž o vyznaní hriechov, prijatí zadosťučinenia, prejavenej ľútosti a rozhrešení. Priestor pre niečo viac je pri duchovnom vedení - rozhovore. Zvlášť pri vianočných "návaloch" je to nepríjemné, ak to niekto nerozlišuje. Samozrejme, že ani spoveď nemôže byť automatické "pomodlite sa dva Otčenáše a odchod.
Každý človek, ktorý ku mne z toho dlhého radu prichádza je jedinečný, zvláštny, má svoje problémy aj radosti, má svoje špecifické hriechy a prišiel sa z nich nie len vyznať, ale rád by počul aj povzbudenie. Myslím si, že toto je to najdôležitejšie: aby očistený hriešnik odchádzal nie smutný z toho, čo urobil, ale povzbudený, že má nádej a silu zmeniť sa.
Spovedať nie je jednoduché - sedieť mnohokrát aj niekoľko hodín v sústredení sa na penitenta, dokázať správne a rýchlo zareagovať a načrtnúť pomoc či smer zmeny. Zvlášť v studenom kostole to nie je nič príjemné. Ale byť bezprostredne blízko Božiemu odpusteniu to vynahradí.
Na Vianoce nájdu odvahu aj takí, ktorí si to s Pánom Bohom "rozhádzali" už dosť dávno. Klasické je ísť na spoveď pred sviatkami narodenia Pána a potom pred Veľkou nocou. Jasné, že sa nájdu aj povrchní, pre ktorých je to len nepríjemná povinnosť či zvyk. Také niečo kňaz zbadá po pár slovách a mnohokrát s tým nedokáže vôbec nič urobiť. Snaží sa však, aby to nezatienilo to ostatné skutočné pokánie iných. Výnimkou ale nie sú 5, 10 či 20 ročné príbehy. Obdivujem týchto ľudí, najmä ak je cítiť, že nabrali silu zmeniť svoj život a opravdivo ľutujú to, čo bolo zlé. Vtedy priam hmatateľne cítiť, že je to vymodlené.
