Ráno som nezačínal síce až tak skoro, ako mnohí iní, ale o 6.30 som sa prinútil vstať a pripravil šteňaťu Axe žrať. Samozrejmosťou bolo najprv vyčistenie misky a chvíľu sme sa naťahovali o starú tenisku.
Po zapnutí počítača som odpovedal na niekoľko málo mailov. Po telefonickom dohovore som sa začal chystať k elektrikárom do Nitry. Predtým som ešte strávil pol hodinku na chate, kde sa mi podarilo povzbudiť pár ľudí, s ktorými sa tam stretávam.
Zastavil som sa v lekárni, kde som zmenil mince vyzbierané v nedeľu v kostole za papierové peniaze. Na našom obecnom úrade som ešte potreboval jedno potvrdenie a ako vždy sme si zasrandovali s pani sekretárkou.
Deň to začínal byť pekný a našťastie takým zostal. Cesta do Nitry bola v pohode (až na tú jednu nekonečne pomalú Aviu:-).
Pracovníčka pri stolíku v obchodnej kancelárii ZSE najprv nevyzerala príliš milo. Vysvetlil som jej, že chcem prepísať majiteľa odberného miesta - predchádzajúci to už odhlásil a ja sa mám prihlásiť. Potrebné doklady som mal. Klikanie do počítača a niekoľko otázok typu: akú veľkú chcete mesačnú zálohu jej trvalo 40 minút. Vydržal som, mimoriadne som sa neponáhľal. Keď však prišiel jej kolega a spýtal sa, čo s tým druhým elektromerom, pohotovo som odpovedal, že ten si môžu odstrihnúť a vziať, lebo ho nepotrebujem. Neviem prečo, ale obaja sa na tom zasmiali a odchádzal som odtiaľ s podpísanou novou zmluvou a prísľubom demontáže.
Cestou na poštu som sa zastavil v predajni môjho mobilného operátora. Pre druhý telefón, ktorý takmer nepoužívam som chcel zriadiť povolenie na inkaso. Nebol problém. Na pošte som zaplatil niekoľko (osem) poštových poukážok. Vo vchode som zbadal predajcu pouličného časopisu Nota Bene. Tak som si jeden výtlačok kúpil a odchádzal som s prianím príjemného dňa.
Krátko som nakupoval v Metre, pretože sa blíži sviatok svätého Mikuláša a podľa tradície je vhodné deti niečím obdarovať. Vlastné nemám, takže som kúpil iba pre tie, čo sa s nimi stretávam v kostoloch.
Vychádzajúc z Nitry smerom na Levice stál pri ceste mladý stopár. Po chvíľke zaváhania som zastavil a mladík nastúpil. V takýchto situáciách nie som príliš zhovorčivý, ale spýtal som sa, čože ide do Levíc. Ale, vraj cestou ráno do školy si zabudol vo vlaku notebook. Nepoteší... Volal na železničnú políciu, našli ho, je v Leviciach, tak sa preň hneď ponáhľa. Nešiel som síce priamo do Levíc, ale tých niekoľko kilometrov navyše nebol problém.
Medzitým som dostal SMS od jednej kamarátky, že by niečo potrebovala z netu, či budem doma. Tak som jej potom ešte pomohol posťahovať pár drobností do školy a krátko vysvetlil, ako urobiť jednoduchú prezentáciu v PowerPointe.
Už bol najvyšší čas pripraviť si kázeň a ísť si sadnúť do spovednice. Ľudí síce neprišlo za tú polhodinku veľa, ale dobre... Keď som si večer sadol k telke, mal so za sebou pekný deň. V modlitbe mi už len zostalo poďakovať Bohu, že mi to tak pekne naplánoval.
