Jeho pôsobisko je ohraničené územím, ale nie miestom. Nie je to len kostol, fara, ale aj cintorín, krematórium, nemocnica a často aj byt napr. na 8. poschodí... Kňazom neprestáva byť ani na ihrisku pri futbale s miništrantmi, ani na púti s plným autobusom veriacich a ani v obchode, kde ho neberú ako súkromnú osobu, ale kňaza, ktorý kupuje také zvláštne veci – chlieb, maslo, mlieko...
Od kňazskej vysviacky je jeho domovom miesto, kde ho biskup potrebuje pre službu veriacim – veľké mesto alebo veľký zapadákov... Fara je to, kde má prechodný pobyt, lebo nikdy nevie, kedy ho preložia inde. K rodine – rodičom, súrodencom sa dostane raz za čas – nemá totiž víkend a už vôbec nemôže s ňou tráviť sviatky – dni najväčšieho zaťaženia.
Ťažko písať o dni kňaza aj preto, že nejde o prácu pri páse, ale je to služba ľuďom a neoddeliteľne Bohu.
Sú isté stabilné body cez deň (nielen 5 dní v týždni):
- Breviár – modlitba Cirkvi, rozložená na celý deň (posvätné čítanie, ranné chvály, modlitba cez deň, večerné vešpery a modlitba pred spánkom). Modlí sa tak za svoje posvätenie počas dňa, ale aj za všetkých sebe zverených... Spolu je to za deň asi hodina.
- Každodenne slávi svätú omšu za účasti ľudu. Na tento, priemerne 45-minútový obrad sa treba pripraviť – slová povzbudenia, homília, kázeň... A pred sv. omšou sa zvykne vysluhovať denne sviatosť zmierenia (spoveď) asi 30 minút.
- Kancelária a s tým spojené činnosti – papierovačky, žiadosti, potvrdenia, ekonomika farnosti, matriky... Záleží od konkrétneho miesta – od niekoľkých hodín týždenne, až po niekoľko hodín denne.
Niektoré činnosti sú s istou periodicitou – týždenne či mesačne:
- príprava k sviatostiam. Krst dieťaťa (okrem 1/2 hodinového obradu je potrebná aj príprava rodičov, zväčša 1-2 hodiny). Pri krste dospelého alebo jeho príprave na sviatosť eucharistie a birmovania je táto príprava až 1-2 ročná (s týždennými stretnutiami).
Sobáš - najprv papierovanie, nasledujú 3 a viac hodín prípravy a až potom prichádza samotný sobášny obrad, ktorý, samozrejme, by mal vyzerať čo najlepšie.
Sviatosť eucharistie – poväčšine sú to žiaci v 3. ročníku ZŠ. Aspoň 1 hodina za týždeň vyučovania v škole a 1 hodina počas svätej omše venovaná práve im.
Príprava na sviatosť birmovania je riešená väčšinou formou stretaní sa v malých skupinách. Počet skupiniek krát hodina týždenne plus sv. omša venovaná birmovancom.
Návšteva chorých v nemocniciach aj doma a vysluhovanie sviatosti pomazania chorých. Zväčša jeden deň v mesiaci alebo podľa potreby.
- Aj odprevadenie zosnulých na poslednej ceste je súčasťou kňazskej služby (záleží od miesta, niekde aj niekoľkokrát týždenne).
- Raz za mesiac sa stretávajú kňazi na rekolekcii, pravidelne aj na teologických dňoch ("učiť" sa treba stále...).
- Stretania sa s deťmi, mladými, rodinami, starými (každá skupina zaberie v priemere 1 hodinu týždenne = 4 hodiny). Tieto stretnutia sú nepovinné, ale je to povzbudenie pre nich a zároveň ocenenie ich záujmu o angažovanosť vo farnosti. (spevokoly, venovanie sa deťom, miništrantom...)
- Spovedanie, čiže vysluhovanie sviatosti zmierenia je (okrem každodennej 1/2 hodinky) intenzívne na začiatku mesiaca (tzv. prvý piatok – 2 až 8 hodín týždenne) a pred sviatkami (Vianoce a Veľká Noc – 2 až 8 hodín denne).
Ale je to aj služba 24-hodinová (a ľudia často naozaj nemajú problém prísť v nedeľu večer, že potrebujú krstný list):
- zaopatrovanie (vysluhovanie pomazania chorých) na smrteľnej posteli
- duchovné rozhovory a vedenie
- spoveď (keď niekto rozumne žiada o túto sviatosť, treba mu vyhovieť)
- telefonická „poradňa“ - to by ste sa čudovali, na čo všeličo sa ľudia pýtajú cez telefón a v akých hodinách dňa.
A v tomto všetkom kňaz musí byť:
- právnik – musí ovládať štátne a aj cirkevné právo – kedy čo môže, kedy nie...
- lekár – predovšetkým v spovednici – rozlíšiť psychický stav depresie od duchovnej prázdnoty... Volajú ho k chorým, aby im pomohol - nie z tohto sveta, ale do večnosti, a to útechou, povzbudením, sviatosťou pomazania chorých...
- učiteľ – nielen na hodinách náboženstva...
- teológ – vysvetľuje pravdy viery...
- vychovávateľ – pripravuje snúbencov na život v manželstve; rodičov, ktorí čakajú dieťa na jeho výchovu. Napomáha usmerneniami k šťastnému životu...
- obradník – nielen pri vysluhovaní jednotlivých sviatostí, ale ten pocit je hlavne pri pohreboch, na ktorých sa pozostalí tvária „no skončime to...“
- notár – pri manželských kauzách, pri sobášoch sa stáva verejným činiteľom...
- ekonóm – účtovníctvo a finančný chod fary, kostola, podujatí...
- spisovateľ – kázne, príhovory... (blog:-)
- staviteľ – kostoly, fary, strechy – nie pre seba
- inštalatér a údržbár – nie každá fara je nová a kostol opravený...
- umelec – spieva (v rámci možností), treba sa postarať aj o interiér kostola...
- otec – spoluvýchova detí (je smutné, že sa niektorí rodičia pri výchove detí spoliehajú len na kňazov a učiteľov)
- kňaz – keď s ľuďmi, v ich mene a za nich prináša Bohu obetu...
Veľmi výstižne píše dokument Druhého Vatikánskeho koncilu Presbyterorum ordinis:
Kňaz je povolaný pracovať vo svete, rozumieť mu, prijímať ho, ale súčasne v ňom spĺňať poslanie, ktoré ho od sveta odlišuje. Nemôže byť vo všetkom „ako druhí“. Žije vo svete a vedomý si zodpovednosti cíti sa so svetom solidárne spojený a súčasne ako samotár od neho oddelený. Vo svojej činnosti otvára sa súčasne ľudskému spoločenstvu i spoločenstvu svätých. Žije medzi ľuďmi, ale Boha nikdy nespúšťa z očí.
Aj toto sa píše v dekréte o ustanovení za kaplána do farnosti:
Buď vzorom veriacim v slove, v správaní, v láske, vo viere, v čistote... Dávaj pozor na seba a na učenie; buď v tom vytrvalý. Lebo ak si budeš takto počínať, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú. (1Tim4,12.16)
A na záver citát od neznámeho autora, ktorý podľa mňa veľmi dobre vystihuje podstatu kňazstva:
Kňaz – most.
Most, cez ktorý ľudia potrebujú prejsť.
Most, na ktorom sa nebýva.
Most, ktorý nesmie nikoho zadržať, nikoho si privlastniť.
Most, na ktorom ostane len špina a prach.
Most, cez ktorý sa ide na druhú stranu.
M&Co.
