Je to trochu zvláštne, len tak sa - takmer zo dňa na deň - presťahovať niekam úplne inam. Ako mi Verunka napísala v maily: Musi to byt zvlastny pocit, ked sa mate zrazu citit ako doma niekde, kde ste dovtedy mozno ani neboli. V Tekovských Lužanoch som predtým naozaj takmer ani nebol. Neviem, ako dlho mi bude trvať, kým začnem pod slovným spojením u nás, myslieť "svoju" dedinu. Niektoré veci sa dajú pozrieť, odfotiť - kostoly, farská budova, velikánska záhrada. Ľudia sa však nedajú zachytiť. To, akí sú sa nedá zistiť za deň či dva. A ani si na to nenárokujem. Chcem tu byť pre nich, akýkoľvek sú alebo budú.
Veľkú radosť mi urobilo pár mladých, ktorých som v nedeľu po svätej omši pozval na faru. Vraj: keď dostanete chuť na sladké, príďte, dostal som totiž tortu a sám ju nezvládnem. Napokon sme kecali viac ako dve hodiny, porozprávali mi, ako to vyzerá v ich (našej) dedine, čo je nové, čo sa oplatí vidieť a vedieť, kde je pošta a kde školy...
Bol to pekný začiatok. Dúfam, že takto pekne to bude pokračovať aj naďalej, že sa čoskoro "aklimatizujem" a nasledujúci týždeň začnem písať pravidelnejšie.
veľké schodisko vo farskej budove
exteriér farského kostola v Tekovských Lužanoch
interiér kostola
interiér kostola v Ondrejovciach
interiér obnoveného kostola na Málaši momentálne bežím na ISDN, takže aj diskusie z mojej strany budú "slabšie"
