Nemusel som vstávať nejako príliš skoro, ale o pol ôsmej som sa bol pozrieť v kostole na upratovanie. Našťastie sa vždy nájdu dobré duše, ktoré pomôžu po celotýždňovej „prevádzke“ poupratovať v Božom dome a vyzdobiť ho kvetmi na nedeľu – deň Pána. Keďže o desiatej som mal krstiť niekoľko detí, bol som si pripraviť texty a všetko ostatné potrebné (vodu, krizmu – olivový olej zmiešaný s balzamom a posvätený biskupom na Zelený štvrtok, ktorý sa používa pri krste na pomazanie a naznačuje včlenenie do Božieho ľudu; vytlačil som pamiatkové listy...)
Pred desiatou hodinou som teda otvoril kostol, zažal veľkonočnú sviecu a oblečený v bielej albe a štóle začal obrad krstu. (Alba je habit bielej farby s rukávmi a siahajúci až po členky; štóla je pás látky v liturgickej farbe, ktorý má kňaz okolo krku, cez plecia splývajúci asi po kolená.) Neboli to úplne malé deti, tieto mali už 9 rokov a pred slávnosťou prvého svätého prijímania, ktorú máme o týždeň, musia najprv prijať krst, keďže rodičia im neumožnili prijať túto sviatosť ako malým. Bolo to krásne, sedem vyobliekaných detí sa evidentne tešilo. Liatie vody na hlavu, ako podstatu krstu zvládli všetci bez zaváhania či plaču. Verím, že základ „domu viery“, ktorý sme krstom položili budú spolu s rodičmi a krstnými rodičmi zveľaďovať...
Popoludní o 14.00 som mal posluhovať pri sobáši (sviatosť manželstva si totiž snúbenci vysluhujú navzájom, kňaz je tam ako zástupca cirkvi dbajúci na dodržanie predpísanej formy). Budúci mladomanželia boli presní, začali sme načas. Ako býva zvykom, muž v zvláštnom čiernom obleku s viazaným motýlikom, žena v pekných bielych šatách so skutočnou kyticou kvetov. Všetko prešlo bez nejakého faux pas. Dokonca aj fotograf bol veľmi nenápadný a taktný, čo nebýva zvykom. Skutočne bolo vidieť nie len radosť týchto mladých ľudí, ale aj ich ochotu počúvať a odhodlanie nechať vo svojej láske miesto aj Bohu.
O hodinu neskôr som si to zopakoval, hoci s inými snúbencami :-) a v inej reči. Ženích mal opäť tmavý oblek a nevesta biele šaty, ako káže tradícia. Tentoraz bolo namieste usmievať sa aj do kamery.
No a večer ma čakala ešte najkrajšia chvíľa dňa, slávil som nedeľnú svätú omšu (nedeľa resp. slávnosť sa začína už v predvečer konkrétneho dňa). Nemnoho ľudí dodalo liturgii rodinný ráz. Po dlhšom čase sa použilo rúcho zelenej farby; zelená vyjadruje nádej.
V evanjeliu Ježiš hovorí o dvoch mužoch – jeden si postavil dom na skale (a napriek dažďu, vodám a víchrici sa nezrútil) a druhý na piesku (ten už nemal pri spomínaných pohromách toľko šťastia). Ježiš toto podobenstvo (prirovnanie) vzťahuje na to, že nestačí jeho slová iba počúvať, ale treba ich aj uskutočňovať. Kresťan má praktizovať v realite dní svoju vieru prejavujúcu sa v jeho postojoch, názoroch, rečiach a skutkoch.
A tak teraz vo večerných modlitbách, ďakujúc Bohu za všetko, čo mi dal prežiť, mám radosť z prekrásneho slniečkovského dňa.
