Zaiste, každá nespravodlivosť volá po náprave. Často sú väčšie i menšie krivdy uložené v akomsi pomyslenom priečinku nášho srdca a pripomenú sa nám vo chvíli, kedy ich môžeme odplatiť podobným spôsobom. Pomsta však nikdy nemôže byť spravodlivá. A tak sa pýtame: čo teda robiť?
Odpustiť! Ale to je niekedy veľmi ťažké... Odpustiť totiž neznamená zabudnúť. Odpustiť znamená prijať, že mi ten druhý ublížil.
Ak sa však pozrieme do Svätého písma, zistíme, že existuje jeden druh „pomsty“, ktorý ako kresťania môžeme použiť. Svätý Pavol nám v Liste Rimanom radí toto: „Keď bude tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, keď je smädný, daj mu piť, lebo tým, že to urobíš, žeravé uhlie mu nahrnieš na hlavu.“
Ak si osvojíme tento kresťanský spôsob - teda napriek tomu, že mi niekto ublížil, dokážem mu odpustiť, ba urobiť aj niečo dobré – potom „pomstíme“ každú krivdu, každú nepríjemnosť, každú zlobu, ktorá dopadla do nášho života. Avšak cítime, že je to veľmi náročné. Všetko potrebuje určitý nácvik. Skúsme si preto dnes vybrať jedného človeka, ktorý nám nejakým spôsobom ukrivdil – a nájdime spôsob, ako by sme mu mohli odpustiť.
