Ukradli mi psíka - prípad vyriešený

V noci zo soboty na nedeľu si niekto dal tú námahu a ukradol mi šteňa. Bol som sklamaný a smutný. Dnes okolo pol štvrtej popoludní mi telefonovala jedna dobrá veriaca duša z vedľajšej dediny, aby som k nim prišiel. Spýtal som sa, či sa niečo stalo. Vraj áno... Myslí si, že susedia neďaleko nich majú moju Axu. Ona ju videla v piatok, keď bola v Lužanoch u lekára, a keďže som v nedeľu spomínal, že mi vzali psa, je presvedčená, že je to ten môj. Sadol som teda do auta a prešiel tých pár kilometrov v nádeji, že je to pravda. Premýšľal som, ako sa spýtam "susedov", odkiaľ majú nového psa a tak... Nebolo to už potrebné, tá dobrá duša to vybavila. Ono totiž sú to dvaja mladí chlapci žijúci bez mamy, otec chodieva domov dvakrát za mesiac. Žijú skromne, ale na alkohol a diskotéku im vždy zvýši, na cestovné do školy však málokedy. V ich príbehu o "nájdenom šteňati" bolo dosť logických chýb, počnúc od miesta, kde ho vzali do auta až po približný čas. Nemalo zmysel viac do toho rýpať, bolo jasné, že k nemu neprišli náhodou pri kultúrnom dome, ktorý je dosť ďaleko od mojej fary. Čudujem sa ale, prečo vzali ďalšieho psa, keď už jedného veľmi úboho vyzerajúceho majú a aj sami sú núdzni. Aj keď

Stanislav Illéš Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny