Raz v utorok ráno som išiel do školy (učiť). Keďže som potreboval vybaviť aj niečo iné, chcel som si vziať auto, aby som to stihol. Prichádzajúc ku garáži sa mi nič nezdalo byť podozrivé. Keď som ale na nej otvoril dvere, hľadím zozadu do svojho auta a čudujem sa, prečo vidím káble, ktoré by tam nemali byť. Zapína mi pomaly, ale po niekoľkých úkrokoch na stranu zbadám na zemi sklo. Také rozdrobené, ako to už pri sklách na autách býva. Hľadím s pootvorenými ústami na „dielo skazy“ – vytrhnuté repráky, chýbajúce rádio, porozhadzované papiere. Keď už mi všetko došlo, uvedomil som si ešte aj chýbajúcu sadu cd. Tie ma mrzeli najviac.
Už som nemal čo obzerať... Vyšiel som von z garáže, zavrel za sebou dvere a vzal do ruky mobil. Priateľ zo servisu mi poradil, aby som predsa len volal policajtov a aj poisťovňu. Sadol som si za stôl, vytiahol fascikel so všetkým „od auta“ a našiel pokyny, ako sa správať pri hlásení poistnej udalosti.
S leasingom to už ide tak: v splátke máte započítanú aj sumu za havarijné poistenie. Poisťovňu si ale nevyberiete, zmluvu s ňou má už uzavretú leasingová spoločnosť. Vytočil som číslo do Nitry a v skratke povedal, čo sa stalo. Mladý muž bol pohotový, hneď založil novú zložku s mojím „problémom“ a pridelil číslo poistnej udalosti. Ešte dodal, že sa mi v priebehu dňa ozve technik kvôli obhliadke auta. Zatiaľ to vyzeralo dobre.
Na políciu som sa vybral osobne. Pri „okienku“ som povedal, čo sa stalo. Ale keďže tam toho mali asi viacej (v jednej z neďalekých dedín sa niekto nabalil v potravinách), povedali mi, že oni prídu za mnou a zároveň si obhliadnu auto. Že asi za dve hodiny. Prišli, ospravedlnili sa, že ešte niečo majú, a tak sme sa dohodli na popoludnie. Napokon pri obhliadke pokývali hlavou, zapísali si všetko potrebné a pozvali ma na spísanie zápisnice. Výpadok elektriny v meste tomu dodal trochu na zvláštnosti, aspoň som videl policajné notebooky. Oznámenie o krádeži vlámaním bolo napokon spísané, hoci to trvalo viac ako hodinu. Podpisov som tam vtedy hodil na papiere asi zo 15.
Opäť som zavolal priateľovi do servisu, že čo už mám za sebou. Vzápätí volal likvidátor, že kedy by som mohol auto pristaviť na obhliadku – dal mi na výber Nitru (90 kilometrov) a tuším Dunajskú Stredu (100 kilometrov). Bez ostychu som sa ho spýtal, že kedy by mohol on prísť na obhliadku do Štúrova. Po chvíľke zaváhania sme sa dohodli na piatok. Keďže som ale napokon musel v piatok odcestovať, vybavil to celé za mňa pán farár a naozaj obetavý likvidátor, s ktorým som bol v telefonickom kontakte.
Nasledujúci týždeň som dal okno na dverách auta opraviť, na obnovu „vianočného darčeka“ som zatiaľ nemal prostriedky. Hoci v servise mám známych, predsa kúpa a výmena okna s opravou kabeláže autorádia stála 1500 korún. Lenže podľa kalkulácií nákladov na opravu od istej firmy pracujúcej pre poisťovňu by to malo byť ani nie osem stoviek. Totiž nie tak zadlho prišiel výpočet výšky plnenia, pričom mi bola prisúdená spoluúčasť 500 korún a vypočítané podpoistenie (auto je poistené na kúpnu hodnotu, nie na hodnotu nového vozidla) 477, teda plnenie celkom: 0 (slovom: nula) Sk. Ako odôvodnenie bolo napísané, že autorádio ani reproduktory neboli v základnej výbave vozidla (v roku 1993), a teda za ne nebolo platené poistenie a tým pádom nie sú poistením kryté.
Napísal som poisťovni, že žiadam opätovné prešetrenie, pretože s takýmto výrokom nesúhlasím. Medzitým mi policajti poslali uznesenie o prerušení trestného stíhania voči zatiaľ neznámemu páchateľovi, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Čo už, povedal som si. Poisťovňa sa poponáhľala s odpoveďou, ktorá však bola zotrvaním na pôvodnom stanovisku. O ukradnutej výbave vozidla presne tá istá veta: nebolo za ne platené poistenie...
Konklúzia? Hneď, ako to bude možné, prestanem platiť havarijnú poistku. A, pravdupovediac, dávam si oveľa väčší pozor na svoje veci.
