Hlavnou výzvou pre súčasné rodinné podniky, ktoré vznikli po Nežnej revolúcii, je nástupníctvo. Mladá nastupujúca generácia uvažuje iným spôsobom a môže byť pre podnikanie cenným prínosom, ale jej vstup do firmy prináša aj isté úskalia.
Riešením tejto situácie je už spomínaná konsolidácia majetku rodinnej firmy. Ešte pred týmto krokom je základným predpokladom dobre spravovaného rodinného majetku mať v ňom poriadok a poznať jeho celkovú situáciu, riziká a príležitosti. Je veľmi dôležité vedieť, akú štruktúru má majetok rodinnej firmy, poznať podrobne jednotlivé zložky majetku, likviditu aktív a mať informácie aj o iných finančných ukazovateľoch ako napríklad cash flow firmy, návratnosť investícií alebo miera zadlženosti.
Samotná konsolidácia je stav, keď má rodinný majetok jasne zadefinovanú štruktúru, ktorá maximálne efektívne využíva jednotlivé časti majetku, veľkosť podniku ako takého či už voči veriteľom, bankám alebo iným inštitúciám. Zároveň poskytuje veľké výhody pri medzigeneračnom prechode a dedení a je nevyhnuté, aby ku konsolidácii došlo práve v tomto okamihu životného cyklu rodinného podniku. V opačnom prípade to prináša zásadné riziká pre celé rodinné podnikanie. Dôležité je, aby konsolidáciu majetku spravil práve pôvodný zakladateľ. On rodinnú firmu založil a vie, ako ju riadiť. On sa pohyboval v prostredí tejto firmy dokonale intuitívne bez potrebnej externej pomoci. Práve on je hlavnou osobou, ktorá dokáže napísať pre ďalšie generácie ten správny „návod“, ako pokračovať v rodinnom podnikaní.
Správna konsolidácia rodinného majetku zníži aj riziko spojené s tým, že zakladateľ už mal vybudovaný vplyv a bol automaticky akceptovaný v obchodných vzťahoch s vážnosťou a rešpektom. Jeho potomkovia (nasledovníci) si však tento vplyv, vážnosť a rešpekt musia znovu vybudovať a získať. Pomôže im v tom práve správne skonsolidovaný majetok rodinnej firmy, o ktorý sa budú môcť oprieť a v ktorom sa budú vedieť správne orientovať, a tým ho aj efektívne využívať.
Cennou výhodou konsolidácie rodinného majetku je aj zníženie počtu majetkovoprávnych vzťahov. Napríklad, ak by mal otec dvoch potomkov a neskonsolidoval by majetok, každý potomok by zdedil 50 %. V rámci spravovania majetku by už nebol rozhodujúci jeden názor, ale dva názory a na každý z nich by vplývalo okolie (žena, deti, spriaznení manažéri). Z tohto rozvetvovania by postupne vznikal čoraz širší „rodinný strom“ majetkovoprávnych vzťahov. Efekt by sa tak medzigeneračne znásoboval.
