Nitrianska a trnavská župa s najlepším finančným zdravím spomedzi VÚC – viac info na portáli www.hospodarenieobci.sk
Župy v roku 2021 nenadviazali na prevažujúci trend z pokrízových rokov, keď sa im v rokoch 2012 až 2014 a 2016 až 2019 darilo medziročne znižovať svoju zadlženosť a zlepšovať aj vďaka tomu svoje finančné zdravie.
Naopak, počas uplynulého roka došlo aj kvôli pokračujúcej koronakríze k druhému nárastu ich zadlženia v rade, keď v priemere ich dlh narástol z 30,3 % na 30,6 % ročných bežných príjmov.
Zhoršili sa aj ďalšie relevantné ukazovatele hospodárenia – župám narástla dlhová služba (z 3,58 % na 6,44 % ročných bežných príjmov), mierne narástli aj záväzky viac ako 60 dní po lehote splatnosti. Prebytky na bežných účtoch klesli o pätinu. To všetko prispelo k zhoršeniu priemerného finančného zdravia žúp z 4,59 na 4,47 bodu (ide o druhé relatívne významné zhoršenie v rade).
Na vedúcu pozíciu v hodnotení finančného zdravia sa dostala nitrianska župa so skóre 4,99 bodu z maximálne možných 6 bodov. Nasleduje ju trnavský kraj. Naopak, na poslednom mieste evidujeme žilinskú župu s hodnotením 4,20 bodu, ktorá sa v tomto ukazovateli aj medziročne najviac zhoršila. Jediný kraj, ktorý si medziročne vo finančnom zdraví polepšil, je banskobystrický. Všetky župy v zmysle našej metodiky hodnotíme za rok 2021 známkou „dobré“ finančné zdravie. To je zhoršenie oproti minuloročnému hodnoteniu, kedy pri dvoch župách vyšlo finančné zdravie „výborné“. Minulý rok ho získala trenčianska a nitrianska župa, no aktuálne sa vrátili sa do kategórie „dobrého“ finančného zdravia.
Tab. 1: Finančné zdravie samosprávnych krajov a vybrané ukazovatele ich hospodárenia
Najvyšší dlh mali ku koncu roka v bratislavskej župe
Napriek nárastu zadlženia žúp platí, že žiadna spomedzi ôsmich žúp na Slovensku neprekročila zákonnú hranicu pre celkový dlh na úrovni 60 % a takisto ani prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy pre samosprávy (50 %). Najvyšší dlh mali ku koncu roka 2021 v bratislavskej župe (41,4 %). Naopak, najlepší stav zaznamenali v župe nitrianskej (9,3 %). Dlh dokázali v roku 2021 najviac znížiť v trnavskej župe, a to o 6,8 percentného bodu (z 45,3 na 38,6 %). Naopak, dlh najviac narástol trenčianskej župe (+8,7 p.b.).
Pokiaľ ide o bilanciu bežného účtu, všetky kraje dosiahli v roku 2021 kladné hodnoty (prebytky). Najlepšie hospodárila trnavská župa (+12,7 %), ktorá aj medziročne zlepšila bilanciu svojho bežného účtu v najväčšej miere. Nižšie prebytky na bežnom účte v porovnaní s rokom 2020 vykázalo až 6 krajov, medziročne najviac klesol trenčianskej župe. Sumárna (resp. priemerná) bilancia bežných účtov za všetky župy predstavovala +8,3 %, čo je najmenej dobrý výsledok od roku 2015. Pre porovnanie, za rok 2020 priemerná bilancia bežného účtu dosiahla +10,6 % a za rok 2019 dokonca +13,3 %.
Ďalšie informácie o hospodárení žúp v roku 2021 môžete nájsť vo voľne prístupnej podrobnejšej analýze.
Samostatnú analýzu sme venovali aj mestám, nájdete v nej informácie o hospodárení všetkých 141 miest v SR vrátane mestských častí Bratislavy a Košíc. O hospodárení miest sme informovali aj prostredníctvom predchádzajúceho blogu.
Metodika
Hodnotenie finančného zdravia poskytuje komplexný pohľad na hospodárenie samospráv, ktoré INEKO zostavuje na základe vlastnej metodiky. Zahŕňa viaceré kľúčové parametre hospodárenia s rôznou váhou za ostatné štyri roky (celkový dlh, dlhová služba, bilancia bežného účtu, záväzky po lehote splatnosti, záväzky po splatnosti 60 a viac dní). Samosprávy môžu dosahovať pri ukazovateli finančného zdravia hodnoty v intervale 0 až 6 (čím vyššie skóre, tým lepší výsledok).
Komplexné údaje o všetkých samosprávach nájdete na portáli www.hospodarenieobci.sk
Na portáli je možné nájsť podrobné informácie o hospodárení všetkých miest, obcí a samosprávnych krajov, ako aj bratislavského a košického magistrátu a mestských častí. Údaje sa dajú zobraziť aj graficky v časových radoch, pri ktorých možno pozorovať trendy. Návštevník portálu si môže rozkliknúť aj štruktúru príjmov (odkiaľ prichádzajú) a výdavkov (kam idú) v jednotlivých samosprávach. K dispozícii sú tiež viaceré zaujímavé účtovné údaje o rozpočtových, príspevkových a dcérskych organizáciách samospráv, medzi ktoré patria napríklad stredné školy, domovy sociálnych služieb či podniky verejnoprospešných a technických služieb.
Cieľom projektu je zlepšiť informovanosť verejnosti, a tým prispieť k zvýšeniu tlaku občanov na zlepšovanie hospodárenia samospráv. Snahou INEKO je podpora stability verejných financií ako celku.
Matej Tunega
analytik INEKO
Projekt podporujú spoločnosť PosAm, spol. s r. o. a Nadácia Konrada Adenauera.
Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.
